ický kostol. Jeho výstavba sa uskutočnila v rokoch 1876-77. V súčasnosti tu žije tisícdeväťsto obyvateľov. Starostom obce je Lajos Seres, obecné zastupiteľstvo pracuje v zložení Ladislav Szabados, zástupca starostu a predseda poslaneckej komisie pre verejný poriadok, mládež, kultúru, vzdelanie a šport, poslancami sú: František Katona - predseda poslaneckej komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a životné prostredie, Richard Škúci - predseda poslaneckej komisie pre financie, rozvoj podnikania, poľnohospodárstvo, výstavbu a územný rozvoj, František Keszeli, Ľudovít Kovács, Jozef Nagy, Ladislav Pleva, Tibor Vanko, Juraj Vígh.Výhodou je úrodná pôda
Vďaka úrodnej pôde a vhodným klimatickým podmienkam sa obyvatelia od dávnej minulosti venovali poľnohospodárstvu. V súčasnosti aj tu prevláda agrárna veľkovýroba. Hoci fóliovníky sa v záhradách niektorých domov nachádzajú aj v súčasnosti, pestovaniu rýchlenej zeleniny sa venuje čoraz menej ľudí. Veľkoobchodom a dovozovej zelenine z juhu Európy konkurovať nedokázali. Táto oblasť výroby a finančného prilepšenia si je na úpadku. Väčšina ľudí za prácou cestuje do iných regiónov, najmä do takých, kde sa rozmáha elektronická výroba zahraničných spoločností. „Väčšinou však ide o pracovníkov bez odbornej kvalifikácie, čo znamená, že ľudia síce prácu majú, ale platy nie sú nejako zaujímavé. Pohybujú sa takmer na úrovni minimálnych miezd, takže ich životná úroveň viac-menej stagnuje,“ hodnotí neľahké podmienky Lajos Seres, starosta obce.
Investície v poľnohospodárstve
Bývalé miestne poľnohospodárske družstvo sa pomaly dostáva z najhoršieho. Aj napriek rôznym zmenám je stále najväčším zamestnávateľom v obci. Situácia sa tu zlepšila po minuloročných zmenách na poste majiteľov. Nový majoritný vlastník investoval desiatky miliónov korún do modernej technológie výroby. Na družstve sa venujú chovu hovädzieho dobytka a produkcii mlieka, je tu tiež veľkovýkrmňa ošípaných. Chovajú anglický hybrid ošípanej a brojlerové kurčatá. Nechýba tiež celý sortiment rastlinnej výroby. „Po privatizácii bývalej pridruženej výroby nový majiteľ rozšíril produkciu drevených paliet a kontajnerov, vznikla tu tiež stavebná firma, ktorá sa venuje rôznym stavebným činnostiam v rámci obce i regiónu. Obchodnú a reštauračnú sieť v obci môžeme považovať za dobrú, chýbajú však ubytovacie kapacity. Pre zlepšenie situácie chceme osloviť investorov, aby ľudia napriek týmto nepriaznivým podmienkam na samosprávu nezanevreli,“ hovorí starosta. Priestor na realizáciu takýchto podnikateľských zámerov pripravujú súčasne s tvorbou územného plánu obce na obdobie 2006 - 2020. Rozšíreniu pracovných príležitostí a rozvoju obce by mala prispieť aj blízkosť termálneho kúpaliska v Horných Salibách a v Diakovciach.
Vytvorili mikroregión Thermál
Pred tromi rokmi spoločne s obcami Vozokany, Tomášikovo a Horné Saliby vytvorili Dolné Saliby mikroregión Thermál. Potom sa k nim pridali Jahodná a Kráľov Brod. „Zdalo sa nám, že existuje veľa problémov, ktoré máme spoločné. Podľa rozvojového plánu nášho mikroregiónu sa zameriavame na využitie termálneho prameňa. Pri tejto príležitosti sa v programovacom období 2007 až 2013 budeme uchádzať o stomiliónovú čiastku, ktorá nám pomôže vyriešiť niektoré otázky s rozvojom samotných obcí i turistiky,“ uvažuje starosta.
Chcú chrániť životné prostredie
Mnohých obyvateľov Dolných Salíb trápi ilegálne smetisko, ktoré sa nachádza v blízkosti obce. Aj keď ho z časti zrekultivovali, na vyše dvoch hektároch ostalo stále otvorené. „Je tam obrovské množstvo odpadu, ale náklady na túto prácu vysoko presahujú naše finančné možnosti,“ hovorí starosta. Ich obec si nechala vypracovať aj štúdiu na rekonštrukciu verejných budov so zameraním na zachovanie prvkov miestnej architektúry. V budúcnosti sa výrazne zmení najmä stred obce. Pri obecnom úrade by malo vzniknúť trhovisko. Starosta verí, že po vybudovaní rýchlostnej komunikácie prestanú obcou prechádzať najmä ťažké kamióny, ktorých premávka už dávno presahuje únosnú mieru.
Pripoja sa k regionálnej
čistiarni odpadových vôd
V Dolných Salibách ešte v roku 2003 dokončili miestnu čistiareň odpadových vôd. Odvtedy je v trvalej prevádzke. Na jar budúceho roku začnú s budovaním obecnej kanalizácie, ktorá bude mať približne štrnásť kilometrov. Rovnako vyčistia a opravia jarky na bezpečné odtekanie vody zo zrážok. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ako aj zásobovanie pitnou vodou aglomerácie Galanta, je financované z kohézneho fondu Európskej únie vo výške 1,3 miliardy korún. Bude to rozsiahla investícia, ktorá sa dotkne širokého okolia. Zrekonštruovaná bude aj hlavná čistiareň odpadových vôd v Galante. Zberné potrubie bude vybudované od obcí Tomášikovo až po Košúty. Samotná investícia priamo v Salibách dosiahne sumu sto miliónov korún. Vďaka týmto peniazom sa čistá spodná voda uchová aj pre nasledujúce generácie.
Vytvoriť podmienky pre mladých
Ak chcú v Dolných Salibách vytvoriť podmienky pre mladé rodiny, musia na to ísť cez možnosti bývania. V súčasnosti majú pripravených 32 pozemkov na individuálnu výstavbu rodinných domov. Lokalita sa nachádza v časti zvanej Pótlék. Hromadná výstavba rodinných domov sa tu uskutočnila v 70-tych a 80-tych rokoch. Pre obyvateľov Dolných Salíb vo veku do štyridsať rokov budú poskytovať pri predaji pozemkov určité zľavy. Chcú ich motivovať, aby zostali v obci. Nič dobré však neveští slabý prírastok obyvateľstva. Tento rok sa v obci doteraz narodili iba tri deti.
V obci majú štyri školy
V Dolných Silabách žije osemdesiat percent obyvateľov maďarskej národnosti. Materské a základné školy od 1. do 4. ročníka sú teda s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským. Slovenské triedy navštevuje sedemnásť detí, školu vedie Adriana Karsayová, základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje 66 detí. Ich riaditeľkou je Andrea Katonová. Slovenskú materskú školu s osemnástimi deťmi vedie Zuzana Obertová, MŠ s výchovným jazykom maďarským navštevuje 35 detí pod vedením Ildikó Gerhartovej. „Okrem toho tu fungujú aj školské kluby, jedálne, opatrovateľská služba a obec poskytuje remeselnícke, údržbárske a dopravné služby cez obecný podnik. Obec tak na plný alebo čiastkový úväzok zamestnáva takmer päťdesiat ľudí,“ hovorí starosta. Na oboch školách majú žiaci prístup k internetu. Každá škola má svoju vlastnú budovu. Tie sú v pomerne dobrom technickom stave. Aj tu požiadali o grant. Od úradu vlády dostali tristotisíc korún. Využijú ich najmä na obnovu sociálnych miestností v maďarskej škole.
Bohatá klubová a spolková činnosť
Veľkú zjednocovaciu činnosť tu vyvíja najmä miestna organizácia Slovenského Červeného kríža v Dolných Salibách. Organizáciu vedie Mária Keszeliová. Aktívnu činnosť vyvíja aj mládežnícky klub ALSZIK. Okrem iného sa im podarilo získať grant na zriadenie klubu Informačný dom, kde je prístup na internet, kopírovací stroj, tlačiareň a fax. V obci je to vraj „brána do sveta“. Miestna mládež pod vedením Ľudovíta Kovácsa organizuje aj rôzne športové podujatia. Z vlastných a z grantov získaných prostriedkov si postavili plážové volejbalové ihrisko, v zime organizujú stolnotenisové turnaje. „Za povšimnutie stojí aj poľovnícke združenie Nimród pod vedením Ladislava Šafranyíka. Ich činnosť priniesla obci veľa prospechu,“ pochvaľuje si dobrú spoluprácu s poľovníkmi. Vyzdvihol aj úspešný rozvoj miestneho športu. V obci funguje až päť futbalových oddielov. Najväčšiu radosť má z futbalovej jedenástky dievčat. Futbalistov vedie predseda TJ Dolné Saliby Vojtech Takács. Takmer dvadsať detí klubu judo vedie Ladislav Francisci. V obci sa cvičí aj aerobic a kalanetika.
V kultúre vedie Csemadok
Čokoľvek sa v obci deje v súvislosti s kultúrou, sú v tom zapojení aj členovia miestneho spolku Csemadok a ich Dolnosalibský spevácky súbor s tridsaťpäťročnou tradíciou. V rámci partnerských vzťahov spolupracujú s obcami Csátalja a Pannonhalma v Maďarsku. Pred tromi rokmi tu pod vedením učiteliek Katalin Szabados a Tünde Mészáros vznikla folklórna tanečná skupina Varsás, v ktorej sa najmä mladí učia pekným ľudovým tancom. V Dolných Salibách sa v súčasnosti pripravujú na obecné dni, ktoré tu každý druhý rok bývajú v prvú júlovú sobotu a nedeľu. Obecné dni budú spojené s druhým ročníkom Kultúrneho festivalu ľudových tradícií. Pôvodcom tejto myšlienky je rodina Ladislava Francistiho, ktorá ich predstavila aj na minuloročných dolnosalibských dňoch. Medzi návštevníkmi podujatia mali veľký ohlas. Pri tejto príležitosti predstavia aj novú publikáciu o Dolných Salibách, autorom ktorej je bývalý profesor na Gymnáziu v Galante László Pukkai.
