ová či Elena Ščasná – obe zo Šoporne. Pani Elena písala básne už od svojich študentských rokov, no vydávať sa ich rozhodla až po smrti manžela v roku 1990. Vyšli jej už tri zbierky poézie. Báseň, ktorou sa na festivale predstavila, pochádzala z jednej z nich. Svojím prednesom sa predstavila aj osemdesiatročná Katarína Vanová zo Skládkovičova, ktorá sa recitovaním básní zaoberá asi dvanásť rokov. „Básne mám rada od malička. Ako dieťa v škole, ale aj neskôr, som hrávala divadlo. Vážnejšie som začala rozmýšľať nad recitovaním básní a prózy až pred niekoľkými rokmi, keď som zistila, že už začínam zabúdať. A práve učenie sa básničiek naspamäť je ten najlepší tréning na mozog, na jeho neustále udržovanie v patričnej kondícii,“ s úsmevom sa k svojmu najnovšiemu koníčku vyznala pani Vanová.
