d, peniaze naň idú z environmentálneho fondu. Náklady na vodovod do osady Horné Lúčno sú 1,9 milióna korún. Obec okrem toho žije aj aktívnym kultúrnym a spoločenským životom. Pôsobí tu napríklad folklórny súbor Turňa a detský divadelný krúžok Kemenček, ktoré sa snažia o zachovanie miestnych zvykov a tradícií. Keďže počet obyvateľov klesá, približne dvesto domov nie je obývaných alebo sú to chalupy, niektoré z nich využívajú turisti na individuálnu rekreáciu. Atraktívne sú aj Požitavské cyklotrasy, ktoré vedú aj cez Jedľové Kostoľany. Dedina má čoraz silnejšiu ambíciu stať sa vyhľadávaným turistickým centrom, ktoré poskytne oddych a relax vo všetkých ročných obdobiach.
Majú takmer tri tisícky hektárov
Obec Jedľové Kostoľany sa rozprestiera v kotline, ktorú z juhu vymodelovala rieka Žitava. Leží len pätnásť kilometrov na severovýchod od Zlatých Moraviec. Katastrálne územie obce tvorí 2729 hektárov, z čoho až 837 hektárov poľnohospodárskej pôdy tvoria lúky a pasienky. Obec na severe a severovýchode susedí s katastrálnym územím Malej Lehoty, severovýchodnú hranicu tvorí potok Žitava. Na východe oddeľuje Šibeničný a Osný vrch Jedľové Kostoľany od katastra Veľkej Lehoty. Osná dolina a Včelár tvoria južnú hranicu s Obycami. Zo západu susedí obec s Hostím, medzi jeho katastrálne územie sa vkliňuje úzky pás katastra Skýcova.
Pivovar i skláreň v obci
Jedľové Kostoľany sa po prvýkrát spomínajú v roku 1075 v súvislosti s potokom Feniosaunica (Jedľová Štiavnica). Hranice opátstva sv. Benedika sú určené okrem iného i touto riekou. Riečka pretekala jedľovými lesmi, odtiaľ je jej názov.
Obec, v ktorej bol kostol a fara už pred rokom 1332, patrili panstvu hradu Hrušov. Páni z Hrušova si starostlivo viedli evidenciu o svojich poddaných, ktorí im pravidelne odvádzali dane. Vďaka tomu vieme, že v roku 1600 bolo v dedine dvadsať zdanených domov. Postupne sa obec rozširovala, pribúdali ľudia a obydlia.
Jedľové Kostoľany zaznamenali rozvoj už v 16. storočí. Svedčí o tom aj existencia pivovaru v roku 1537. V roku 1538 dostal Alexander Thurzo právo ťažiť zlato a drevo z miestnych zdrojov. Ťažba zlata bola pokusne obnovená aj v 19. storočí, ale bez úspechu. V osade Hlboká určitý čas pracovala aj výnosná skláreň, ktorá v polovici 19. storočia pravdepodobne zanikla.
Podhorská obec
Jedľové Kostoľany patria k podhorským obciam v okrese Zlaté Moravce. Ako jediné majú netypickú formu osídlenia: dedinu a osady - štále. Ich počet sa v priebehu vývoja menil. Ešte v roku 1934 ich bolo evidovaných dvadsať, dnes sa ich počet ustálil na trinásť. Názvy štálov vznikali podľa niektorých rodín a tiež podľa porastov rastúcich na miestach ich vzniku. Napríklad pomenovanie osady Modoš pochádza od priezviska Maďar. Borisko sa nazýva podľa bohatého porastu borievok, ktoré sa tu vyskytovali. Brezov štál je pomenovaný podľa hustého brezového lesa, Lukáčov štál zas podľa mena prvého obyvateľa štálu – Lukáča. Lukáč si postavil väčší domec, v ktorom pálil pálenku, predával ju, neskôr rozšíril svoje obydlie o ďalšiu izbu, kde chodievali ľudia z dediny tancovať. Lukáč hral aj na gajdách, odkiaľ pochádza stará tradícia gajdošov v obci.
Počet obyvateľov klesá
Začiatkom 18. storočia bývalo v Jedľových Kostoľanoch 88 rodín, v roku 1764 tu žilo už vyše 170 rodín. Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľovníctvom, drevorubačstvom, baníctvom a poľnohospodárstvom. Na prelome storočí prekročil počet obyvateľov tisícku. Ako povedal starosta obce Jozef Ďuriač, v Jedľových Kostoľanoch žilo najviac okolo 1700 obyvateľov, od sedemdesiatych rokov však ich počet sťahovaním a demografickým vývojom stále klesá.
Gajdošská tradícia
Neľahký život ľudí na štáloch v chudobnom kraji a nepriaznivé geografické podmienky viedli obyvateľov k zachovaniu gájd a k odovzdávaniu gajdošskej tradície. Gajdy sa dali zhotoviť doma, takpovediac „na kolene“, aj preto boli veľmi obľúbené. V obci žili celé generácie gajdošov. Mladí sa učili od starých, synovia od otcov. V Jedľových Kostoľanoch žili aj výrobcovia iných hudobných nástrojov, napríklad cimbalov či fujár.
Bude sa predlžovať vodovod
Obyvatelia osady Horné Lúčno doteraz nemali pitnú vodu, čerpali ju zo studne. „Momentálne budeme robiť predĺženie vodovodu. Získali sme finančnú dotáciu z environmentálneho fondu vo výške 1,9 milióna korún,“ povedal starosta obce Jozef Ďuriač. Vodovod sa začal v obci stavať už od roku 1939.
Občania sa tento rok zapojili do separovaného zberu. Majú kompostovisko, ku ktorému pribudne malý zberný dvor. V roku 2010 bude musieť separovať každá obec, takže Jedľové Kostoľany začali v štvorročnom predstihu. Ako hovorí starosta obce, získavajú tak aj finančné prostriedky z recyklačných fondov.
VEDENIE OBCE:
Starosta: Jozef Ďuriač
Poslanci: Ján Beňo, Vojtech Beňo (zástupca starostu), Rudolf Ďatko, Milan Dobiaš, Dušan Kazimir, Radoslav Krnáč, Erika Mašírová, Milan Mašír, Roman Zimmerman
Autor: Ľuboslava Štofková, - th -
