Písmo:A^-|A⁺00

h starostov to víta, vnímajú to najmä cez prínos peňazí do obecného rozpočtu. „Za každú vrtuľu veternej elektrárne dostaneme ročne 150-tisíc korún,“ povedal nám Karol Bútora, starosta Veľkého Zálužia. Zámer výstavby veterných parkov v Nitrianskom okrese momentálne posudzuje ministerstvo životného prostredia. Prednosťou veterných elektrární je, že sa v nich vyrába energia bez vypúšťania škodlivých látok, neprodukujú odpadové vody ani iné odpady. Najvýznamnejším vplyvom na životné prostredie je hluk, vplyv na scenériu krajiny a prelietavajúce vtáctvo. Prevádzka veterných elektrární (ich životnosť je 25 rokov) je plne automatizovaná, kontrola a regulácia sa robí z dispečingu. Na verejnú rozvodnú sieť sú parky napojené zemným alebo vzdušným vedením. Vo veternom parku Lehota – Veľké Zálužie má vyrásť šesť veterných mlynov, ktoré ročne vyrobia približne 30 miliónov kWh. Zastavaná plocha má byť 1944 m2. Náklady na výstavbu sa odhadujú na 18,3 miliónov eur. „V katastri Veľkého Zálužia majú byť tri veterné elektrárne, za každú z nich máme sľúbených 150-tisíc korún ročne, a to počas dvadsiatich rokov. V rámci spolupráce budeme vo veternom parku zabezpečovať odhŕňanie snehu a kosenie trávy,“ hovorí starosta Karol Bútora. Osobne sa bol dvakrát pozrieť v prvom slovenskom veternom parku v Cerovej (Malé Karpaty), ale aj v Rakúsku: „Hlučnosť bola minimálna.“ Starosta dodáva, že veterné elektrárne budú minimálne kilometer od obytnej zóny. „Trvám na tom, hoci norma hovorí len o osemsto metroch. Podľa mojich informácií by sa malo začať stavať na jar 2007. Teraz sa čaká na vyjadrenia ministerstva životného prostredia.“ Starosta nám povedal, že veterné elektrárne možno budú aj z druhej strany obce - od Bábu. „Záujem prejavila ešte vlani istá rakúska spoločnosť. Dohodli sme sa, že s pozemkami počkáme dva roky, aby mali čas získať potrebné povolenia.“ V lokalite Zbehy – Alekšince by malo vyrásť deväť veterných elektrární, ktoré vyrobia približne 45 miliónov kWh za rok. Projekt počíta s celkovou zastavanou plochou 2916 m2. Náklady sa odhadujú na 27,7 milióna eur. Viacerým Alekšinčanom sa však nepozdáva vplyv na scenériu krajiny. Povedal nám to jeden z volených zástupcov obce, ktorý si neželá byť menovaný. „Veterné mlyny špatia krajinu. A keď sa v zime urobí na rotujúcej vrtuli ľad, môže niekoho zasiahnuť, je to nebezpečné. V našej dedine sa objavili aj hlášky, že by mohla klesnúť dojivosť kráv aj počet vtáctva. My tu máme rybničnú sústavu a tiahne tadiaľto vodné vtáctvo, začali u nás hniezdiť bociany.“ Obec Alekšince zatiaľ oficiálne stanovisko k zámeru neprijala: „Zastupiteľstvo by malo rozhodnúť ešte tento mesiac,“ uviedol starosta Igor Miškolci. Obec Čab, kde má vyrásť jedna veterná elektráreň, vydala stanovisko už vo februári. Píše sa v ňom, že realizácia nie je v rozpore s jej záujmami. „Mlyn“ by mal zabrať 243 m2 poľnohospodárskej pôdy, celkové náklady na stavbu sa odhadujú na 2,85 milióna eur.

Článok pokračuje pod video reklamou