František smrti unikol, ochrnutiu nie

Na Františka Velčica z Veľkého Zálužia sa pred dvadsiatimi šiestimi rokmi zrútila stena starého domu. Otec dvoch malých chlapcov bol niekoľko dní v akútnom ohrození života. Keď už bolo isté, že úraz prežije, lekári prišli s nemilosrdným verdiktom: dovtedy

aktívny športovec už po vlastných chodiť nebude. Odvtedy sa začal jeho život na vozíku. Ako sám hovorí, zvykať na vozík si nikdy nemusel. Jednoducho ho doň posadili. Oporou celej rodiny sa v ťažkých časoch stala Františkova manželka Zlatica. Tá hneď po úraze kategoricky vyhlásila, že o hroziacej smrti otca a manžela sa v rodine hovoriť nebude. Nikdy neprijala myšlienku, že by sa s manželom mala rozísť. A hoci rozvody uznáva, ochrnutie muža nepovažovala za dostatočný dôvod, aby vzťah ukončila.
Nikdy nebudete chodiť
Tragická udalosť sa Františkovi Velčicovi stala v máji 1980. Pri búraní starého domu sa naňho zosunula stena. Športovec, ktorý predtým miloval basketbal, stolný tenis aj tenis, zrazu striedal jedno nemocničné lôžko za druhým. „Po operácii mi lekári povedali, že viac sa na svoje nohy nepostavím. Zobralo ma to a len ťažko som sa s tým vyrovnával,“ spomína si.
Ležal v Bratislave, Nitre a bol na liečení v Chuchelnej na Morave. Na tamojšom oddelení mal jeho rehabilitáciu na starosti docent Miron Malý. František vraví, že aj vďaka nemu je dnes taký, aký je. „V Chuchelnej mal docent Malý Slovákov pod patronátom. Dennodenne si ma zavrel k sebe do kancelárie a dve hodiny mi držal kázne. Povedal som mu, aby mi nekázal a radšej ma kopal, on však s „prednáškami“ neprestal, psychicky na mňa vplýval. Pripomínal mi, že sa vzdávať nemôžem, lebo mám deti a ženu.“
Preteky na vozíčku
Prvou vecou, ktorej sa v Chuchelnej pacienti učili, bola samostatnosť. Prioritou bolo, aby sa sami dokázali dostať napríklad do vane alebo na toaletu. Okrem rehabilitácie bola v ústave možnosť športovať a František Velčic ju využíval. Rovnako, ako pred úrazom, hrával napríklad stolný tenis. Športovú náturu v sebe nezaprel a takmer na to doplatil. „Asi až v ústave mi zaplo, že musím na seba aj v tom vozíku dávať pozor. V okolí liečebne boli strmé zrázy a my frajeri sme si povedali, že ich zlezieme, hoci sme to mali prísne zakázané. Tak sme to riskli a spustili sa. Vyťahovať nás potom museli zamestnanci liečebne z kríkov a ružových šípov,“ smeje sa pán Velčic.
Z vozíka potom ešte spadol viackrát, nie vždy svojou vinou. Počas rybačky sa syn ponúkol, že otca potlačí, pretože sa ponáhľali. V behu sa mu rozviazala šnúrka a kým si ju viazal, na otca pozabudol. „Keď som zistil, že za mnou nikto nestojí, nedalo sa už nič robiť, vypadol som z vozíka rovno do poľa.“
Na liečení spoznal aj takých, čo prišli o ruku alebo nohu, no napriek tomu sa snažili na protézach pohybovať. Podobní ľudia ho motivovali. „Navzájom ťahali jeden druhého, hecovali sa k životu,“ povedala Zlatica Velčicová. „Na pobyt v ústave spomínam rád, pretože ma naučil, že aj keď ma niečo prikvačí, dá sa ďalej žiť,“ dodal František.
Rozviesť sa? A prečo?
Obaja manželia boli zamestnaní na železnici, bývali v služobnom byte v Nitre na stanici. Prvý raz od nešťastia sa František vrátil domov až na Vianoce, mimo domova strávil skoro trištvrte roka. Najhoršie bolo zvyknúť si na zdanlivú samotu. Manželka Zlatica odchádzala ráno do práce, synovia do školy a Františka čakal život medzi štyrmi stenami bytu.
Poznal veľa mužov s podobným osudom, čo situáciu neuniesli. Prepadli alkoholu a partnerky sa s nimi do roka rozišli. „Tá moja ostala, a za to jej môžem len ďakovať. Takú babu len ťažko zoženiete,“ hovorí s láskou o manželke František. „Neuznávam, aby sa takéto veci riešili rozchodom. Sú príčiny, prečo sa partneri rozídu, ale jeho úraz pre mňa nebol dôvodom, aby som ho opustila. Netvrdím, že sme to mali ružové, často sme sa doma dosť hlasno bavili, obaja sme tvrdohlaví,“ vraví Zlatica. Keď bolo najhoršie, našla oporu vo svojich bratoch a synoch.
Manželka: Život ide ďalej
Zo začiatku bolo pre Františka nepríjemné vychádzať na vozíku do spoločnosti, prekážali mu zvedavé pohľady okolia. „Išli sme ako procesia, všetci sa na nás pozerali. Manžel je hrdý, tak mu to bolo nepríjemné. Ja som ale nechcela pripustiť, že ostane doma, kontakt s ľuďmi potreboval, aj keď nasilu. Nestarala som sa, že je odutý - keď som sa rozhodla, že niekam pôjdeme, tak sme ho s bratmi naložili do auta a išli sme. Aj chlapcov som naňho v dobrom „nahuckala“. Napríklad som im nakázala, že musia ocina presvedčiť, aby s nami išiel do parku, lebo sama tam nepôjdem. Toľko doňho hučali, až nakoniec išiel,“ vraví Zlatica.
V parku si ho cudzie deti prekvapene obzerali, no zaujímavý bol pre nich len niekoľko minút. Potom si zvykli a pri hraní dokonca dávali pozor, aby doňho nenarazili.
František mal napriek tomu nepríjemný pocit, že zavadzia. „To som mu vyhovárala. Ľudia si jednoducho musia zvyknúť, že v ich okolí je niekto s hendikepom. Podobné to bolo, keď sme išli lanovkou na Skalnaté pleso. Kúpila som lístky a pani pri lanovke sa ma prekvapene spýtala, ako sa chceme na vrch dostať. ‚To nie je môj problém, ale váš, my máme lístky, tak nás tam vyvezte,‘ povedala som jej. Hendikep mu predsa nemôže zabrániť, aby normálne žil,“ vysvetľuje pani Zlatica. Striktne vyžadovala, aby to rešpektoval nielen manžel, ale aj okolie.
Úradníci nevedia, čo je bezbariérovosť
Najväčšími prekážkami v živote vozíčkára boli a stále ešte sú bariéry. Kompetentní podľa skúseností pána Velčica vôbec nevedia, čo je to bezbariérovosť. „Keď sa už do nejakej inštitúcie pohodlne dostanem, s prekvapením napríklad zistím, že nemám ísť kam na záchod, lebo dvere na všetkých toaletách sú postavené tak, že vozík sa cez ne nezmestí. V Nitre je na tom dobre napríklad mestský úrad alebo Divadlo Andreja Bagara. Ale obchody už nie. Pokiaľ by bol pri vstupe len jeden schodík, zdolám ho sám. Ak sú ale dva, už sa bez pomoci iných ani nepohnem,“ hovorí František.
Od kamarátov dostali neskôr ponuku, aby sa z Nitry presťahovali na východ Slovenska, kde na nich čakal prázdny päťročný bezbariérový dom. Pre pani Zlaticu to ale bolo ďaleko. Nakoniec si nový domov našli vo Veľkom Záluží. V novopostavenej bytovke, do ktorej sa nájomníci nasťahovali v marci.
Reprezentant v lukostreľbe
Pred dvanástimi rokmi začala Františka trápiť neznesiteľná bolesť chrbtice. Lekári zistili, že hraním stolného tenisu sa chrbát enormne zaťažuje, neprospievali mu točivé pohyby. Stolný tenis mu preto zakázali. Netrvalo dlho a František Velčic si našiel inú športovú náhradu – lukostreľbu. Nový šport si dal odobriť lekármi a tí súhlasili. Na rozdiel od stolného tenisu nie sú pri lukostreľbe žiadne točivé pohyby a svalstvo chrbtice sa týmto športom posilňuje.
Lukostreľba je nákladný šport, za luk zaplatil asi 80-tisíc korún. Dvanásť trubiek, ktoré sú hlavnou časťou šípu, dnes vyjde na viac ako 330 eur. Aby bol šíp kompletný, je potrebné dokúpiť ešte hroty, končíky a krídelká. Väčšinu nákladov na svoje športové aktivity si hradí sám, niečo prispievajú aj známi darovaním dvoch percent zo svojich daní. Tento rok sú majstrovstvá Európy v Čechách, štartovné je 38-tisíc korún. Zvládnuť sa to bude dať len vtedy, ak sa nájdu sponzori.
Vrchol kariéry: Paralympiáda v Sydney
Vytrvalosť, s ktorou sa František pustil do trénovania lukostreľby, ho priviedla až k najkvalitnejším súťažiam. Pred siedmimi rokmi vybojoval na majstrovstvách sveta na Novom Zélande miestenku na paralympiádu do Sydney. Družstvo, ktorého bol členom, zároveň zvíťazilo a na Slovensko prinieslo titul majstrov sveta telesne postihnutých športovcov v lukostreľbe. Slováci tromfli aj Kórejčanov, ktorí sa až dovtedy zdali neporaziteľní.
Na paralympiádu v austrálskom Sydney má František Velčic len tie najlepšie spomienky. Očarila ho krásna príroda, milí a ústretoví ľudia, dokonale pripravené športoviská. Kamkoľvek sa chcel dostať, dostal sa. Bezbariérové boli autobusy, lode, vlaky.
U protinožcov ho prekvapili aj ústretoví ľudia ochotní kedykoľvek pomôcť. Rok pred paralympiádou, počas medzinárodných majstrovstiev Austrálie, zastavil na ulici svoj vozík, aby si vytiahol cigarety. Počas tej krátkej chvíle sa pri ňom zastavili šiesti ľudia, aby sa ho spýtali, či s niečím nepotrebuje pomôcť. „Už ma to hnevalo, tak som zahrešil, aby mi dali svätý pokoj. Vtedy ku mne pristúpil asi šesťdesiatnik a taktne ma upozornil, nech toľko nenadávam, že v Austrálii je veľa Slovákov, mohli by mi porozumieť.“ Na ďalšej paralympiáde v Aténach pán František chýbal, zdravotný stav mu nedovolil zúčastniť sa.
Dnes okrem aktívneho športovania pôsobí aj ako tréner lukostreľby. Na miestnom futbalovom štadióne vo Veľkom Záluží má po dohode so starostom vyhradený čas, kedy môže svojich zverencov trénovať. Lukostreľbe prepadla aj jeho manželka, ktorá sa ale paradoxne luku stráni. Už štyri roky robí rozhodkyňu, pískala aj medzinárodné súťaže. Pri manželovi vždy stála. Neprekážalo jej, že on pritom sedí na vozíčku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 162
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 647
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 539
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 852
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 062
  6. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 853
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 501
  8. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 2 293
  1. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  2. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  3. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  4. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  5. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  6. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  7. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  8. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 805
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 747
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 392
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 10 512
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 118
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 819
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 787
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Podpis zmluvy

Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.


Tradíciu založili už v roku 2011.


Muž otvoril dvere služobného auta, aby zistil služobné číslo policajtky.

Incident prešetruje polícia.


10
Juraj Pichňa chodí do práce, v Zlatých Moravciach stíha iba jeden tréning. Napriek tomu sa v piatok na jedenásť minút ocitol v druholigovej bráne.

Juraj Pichňa v 37 rokoch šokoval debutom za ViOn.


  1. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  2. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  3. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  4. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  5. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  6. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  7. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  8. Timotej Opálek: Mark Pritchard & Thom Yorke - Tall Tales
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 805
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 747
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 392
  4. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 10 512
  5. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 118
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 819
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 787
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu