Ak nie telepatia, tak čo?
V piatich mesiacoch sa rodičia Simonky dozvedeli, že dcéra má detskú mozgovú obrnu. Denné cvičenie Vojtovej a Bobathovej metódy bolo ich povinnosťou, ale trvalé zasadnutie na vozík sa zdalo v období jej jedenástych narodenín neodvratné. Vyhýbali sa mu, ako mohli. Sami pre seba si zdôvodňovali, že predsa len sa treba tomu ubrániť. Čo bude, keď zostane v kresle na kolieskach – neochabne svalstvo ešte viac a nebude potom pohyb ešte ťažší? Dostať k jedenástym narodeninám invalidný vozík nie je bohviečo. „Naliehal som na ňu, aby si niečo priala k narodeninám, lebo doteraz nič nechcela,“ hovorí otec Vladimír, „zrazu mi povedala: Keď teda chceš, aby som si niečo želala, chcem ísť do Egypta!“ Simonkina túžba bola nezvyčajná, lebo dovtedy si nič podobné neželala, ale rodičia dali hlavy dokopy, zhodnotili finančnú situáciu a za lacný peniaz sa celá štvorčlenná rodina vybrala do Hurghady. „Chcela som ísť do Egypta na dovolenku, ale už na ceste sme stretli jednu pani, ktorá sa nás stále vypytovala na to, či ideme do Egypta len ako turisti alebo hľadáme aj niečo iné. Povedala, že pozná lekárku, ktorá by mi možno vedela pomôcť,“ rozrozpráva sa Simonka po prekonaní počiatočného ostychu. Neznáma spolucestujúca bola lekárkina spolužiačka a veľmi dobre odhadla Simonkinu diagnózu. Kto však môže liečiť detskú mozgovú obrnu? Možno ich lekárka nakontaktuje na šamana alebo domorodca, ktorý pozná dávnoveké tajomstvo starých Egypťanov – takto rozmýšľali Matičkovci. S bylinkármi už mali svoje skúsenosti. Aj na Slovensku navštívili niekoľkých a naozaj zopár bolo takých, ktorí vedeli zlepšiť zdravotný stav. „Nakoniec sme sa nakontaktovali cez delegátku na spomínanú pani doktorku, lebo všetci návštevníci hotela boli jej pacienti.“ Jedna náhoda striedala druhú. Bola to MUDr. Eva Augustínová, ktorá žije v Egypte. „Prišli sme k nej na konzultáciu a povedala, že to môžeme skúsiť, no nezaručuje, že to pomôže, ale ublížiť by to nemalo.“ Lekárka v Egypte, navyše Slovenka, ktorá sa podujala na pomoc deťom s detskou mozgovou obrnou – to je riadna porcia náhody. „Trochu verím na telepatiu. Veľmi často sa stáva, že si Simonka niečo myslela a našli sme to, na čo myslela. Neviem, ako je to možné, ale funguje to!“ nadchýna sa otec Vladimír.
Taký klasický deň v letovisku
Lekárka Eva Augustínová sa môže pochváliť aj tým, že jej ordináciu navštevujú aj známe osobnosti. Tie využívajú omladzovacie kúry. To zistili Matičkovci z fotiek, ktoré zdobili ordináciu. Zdalo sa, že sú na dobrej adrese. Aj v Egypte musela Simonka veľa cvičiť, ale napodiv zvládala ešte viac. Cvičila v posilňovni, k terapii patrilo aj chodenie po kamennej a pieskovej pláži, dokonca aj zahrabanie pol tela do piesku. Tajomstvo však spočívalo v tajnej kombinácii byliniek, ktoré namiešala lekárka Eva. Simonka celý deň zhrnie iba tak, že „cvičila som, potom som dostala injekciu. Stále dookola to isté.“ Výsledok sa však dostavil. Výrazným posunom, keďže predtým uvažovali o vozíku, boli nesmelé samostatné kroky a naučila sa aj plávať. Pokrokom bolo aj to, že sa naučila sama posadiť a postaviť. Bolo rozhodnuté. V Egypte dokázala Simonka to, čo sa márne nádejala celá rodina doma.
Čo pomáha?
„Niektorí ľudia hovoria, že jej pomohlo cvičenie a nové prostredie, ale nie je to tak,“ vysvetľuje otec. „Aj doma sme cvičili, chodíme aj plávať, no bez liečby to nejde. Denne nacvičovala zaväzovanie šnúrok, nedokázala ani dať ruky za hlavu a umyť si vlasy, ale po tejto liečbe to dokáže.“ Na konci marca sa práve Simonka a jej otec vrátili z Egypta po piatykrát. „Dôležitá je zmes byliniek. Ten polrok, čo sme doma, opakujeme liečbu, ale nedosiahneme nič nové, iba udržíme existujúci stav. Skúšame všetko. Rozmýšľal som na začiatku, či tá liečba stojí za vynaložené prostriedky, ale robí veľa.“ Bez sponzorov by mesačné cesty raz za polroka nezvládli. Za sebou už majú experimenty s rôznymi liečbami. Podarilo sa im dostať aj k balzamu Múmio. Znalci vedia, že je to liek, ktorý je hodný zlata. Balzam Múmio (myší trus z mongolských hôr) pomohol, ale čo na tom, keď ho bolo len za jeden výživový pohárik? Ako začať? Keď bola Simonka ešte malá, cvičili s ňou Vojtovu metódu, ale teraz už nemá význam. „Po šiestom roku na ňu nereagovala. Niektoré cviky, ktoré účinkujú, robíme dodnes. V útlom veku jej to pomáhalo. Štyri roky sme chodili denne na rehabilitáciu. Dopoludnia sme boli tam a popoludní s ňou cvičila manželka. Pokroky však boli slabé,“ vysvetľuje Vladimí.
Rodičia, ktorí sa dozvedia o ochorení malého dieťaťa, bývajú v šoku a cítia bezradnosť. Časté je aj to, že okolie utešuje rodičov, že dieťa oneskorený vývoj dobehne. „Mala päť mesiacov a takmer nič nevedela. Keď som ju chcel posadiť, hlavičku jej ťahalo dozadu. To bol prvý signál, že niečo nie je v poriadku. Naliehal som na lekárku, aby urobila vyšetrenia, ale ona hovorila, že Simonka má ešte čas. Nedal som sa uhovoriť a trval som na vyšetrení. Vyšetrenie zistilo to, čo vieme už teraz: detská mozgová obrna, spastický syndróm.“ Zo začiatku v podstate rodičia ani netušili, čo to je. „Stále sme čakali, že nám povedia, ako sa to vylieči,“ spomína na konzultáciu v ordinácii špecialistu otec Simonky.
Napriek tomu a vďaka tomu
Simonku najviac na Egypte fascinujú pamiatky. Ešte sa ich nepresýtila, tak ako manga, ktoré jedla takmer každý deň. Aj Miro Jaroš so svojimi pesničkami jej pripomína exotické diaľky kdesi na východe, kde jej na každom rohu ponúkajú dotieraví obchodníci svoj tovar. V Egypte spoznala aj Patrika, kamaráta, ktorý má rovnakú diagnózu. Zatiaľ je Simonka šiestačka, ale na otázku, čo by chcela robiť v budúcnosti, odpovedá jasno. „Plánujem byť brušnou tanečnicou a stať sa lekárkou, akou je doktorka Augustínová.“ Vzorom sa jej stali dve ženy –„Egypťanky“. S jednou trávila deň – Eva Augustínová jej s úsmevom pichala injekcie a nútila ju prekonávať fóbie, a večer tanečnica Mediha ju napriek hendikepu vyzývala na parket.
Na invalidný vozík už u Matičkovcov ani nepomyslia.
ČO JE DETSKÁ MOZGOVÁ OBRNA?
V podstate je to poškodenie riadenia pohybu v dôsledku poškodenia nezrelého mozgu. Celosvetové štatistiky hovoria, že z tisíc živo narodených detí ju majú 3 až 4 z nich. K poškodeniu mozgu môže dôjsť už v priebehu tehotenstva, ale aj v prvých mesiacoch života. Následky sú viditeľné, až keď sa dieťa začne pohybovať. V prípade, že rodičia spozorujú oneskorenie v pohybovom vývoji, mali by žiadať špeciálne vyšetrenie u detského neurológa. Jedna z foriem detskej mozgovej obrny (hovorí sa aj o infantivnej cerebrálnej paréze) je spastická, pri ktorej majú svaly zvýšený tonus, čiže napätie. Ak sa diagnóza potvrdí, lekár doporučí tzv. Vojtovu metódu, ktorá sa snaží vyvolať staršie pohybové vzorce, ktoré sú u každého človeka uložené v nervovom systéme, ale sú prekryté novými – čisto ľudskými. Je nutné praktizovať ju niekoľkokrát denne. Bobathova metóda zase ráta s tým, že reflexné odpovede sú súčasťou pohybov, o ktoré sa postihnutý s pomocou terapeuta snaží.
