a deň, keď spečatia svoj spoločný život, na to, či už volili. S čerstvo nastoknutými obrúčkami si voľby nenechali ujsť.
Pavel: Ešte som nebol voliť, veď som hovoril, že pôjdem s tebou. (smeje sa na nevestu). Chcel by som ísť okolo šiestej, veď volebná miestnosť je hneď vedľa. Možno tam pôjde celá „svadobná kolóna“. (smiech)
Barbora: Ja som už bola voliť. Som z Horných Štitár, takže by som nemohla voliť tam, kde môj manžel. (Ako ste to stihli?) Všetko som stihla, veď mama, oco a brat mi pomáhali. Odvoliť som mohla ešte pred účesom o tri štvrte na jedenásť a o štvrť na dvanásť mi už kaderníčka začala robiť účes. Vo volebnej miestnosti som ani nemusela čakať, išlo to ako na bežiacom páse, lebo sme malá dedina. Volila som jednoducho preto, lebo chcem, aby nám bolo lepšie.
Martina: Chceme voliť. Ja bývam na „mravenisku“ v Topoľčanoch, ale neprišlo mi tam oznámenie o čase a mieste konania volieb. Kúpili sme si byt na druhom konci mesta a vybavili trvalý pobyt, ale ani tam mi neprišiel list. Neviem, kde ma majú v evidencii.
Richard: V podstate by som mal ísť voliť do školy na Tribečskej ulici, ale tiež mi nič neprišlo. Ale chcem voliť. O piatej hodine sa ideme fotiť a ešte predtým si odvolíme.
Andrej: Voliť som išiel skoro ráno, aby som všetko stihol.
Zuzana: Tiež som už bola voliť. Ani som si nemyslela, že to stihnem, ale mala som napokon dosť času, až som sa nudila. Od šiestej som bola hore, o pol ôsmej mi urobila kaderníčka účes, make-up a už som len čakala, kedy prídu hostia.
