Prvýkrát žiadali nájomníci
o predaj bytov do osobného vlastníctva v roku 1997. Na niektoré im vtedajší novozámocký bytový podnik odpovedal v tom zmysle, že všeobecne záväzným nariadením Mesta boli byty zaradené do kategórie sociálnych bytov, ktoré sa nesmú predávať. Navyše o odkúpenie nepožiadala ani polovica nájomníkov.
„Z písomnej dokumentácie na katastrálnom úrade vyplýva, že dom sa budoval v rokoch
1979-1981 v rámci komplexnej bytovej výstavby,“ hovorí nájomníčka z Jánošíkovej ulice Helena Bystrická, ktorá na rokovaní mestského zastupiteľstva hovorila v mene takmer osemdesiatich obyvateľov paneláka. „Po skolaudovaní boli predmetné byty odovzdané do vlastníctva Mestu Nové Zámky ako mestské byty, určené na bývanie. Dokazujú to aj vtedajšie nájomné zmluvy na jednoizbový alebo trojizbový byt - Zápis o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu, ktoré uzavrel Bytový podnik Nové Zámky s nájomníkmi hneď po kolaudácii domu v januári 1982. Od januára 1982 to boli oficiálne mestské byty na bývanie, bez určenia na iný konkrétny účel.
Od 1. 9. 1993 nadobudol účinnosť zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého mohlo Mesto v termíne do 31. 5. 1998 všeobecne záväzným nariadením stanoviť podiel bytov, ktoré si ponecháva vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre so-
ciálne slabšie vrstvy obyvateľov - takzvané sociálne byty. V roku 1977 Mestské zastupiteľstvo Nové Zámky svojím VZN 1/1997
v súlade s paragrafom 31 Zákona 182/1993 Zb.
o vlastníctve bytov vyčlenilo z predaja celkom 1366 bytov v rôznych lokalitách Nových Zámkov na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Bolo medzi nimi aj 80 bytov na Jánošíkovej ulici,“ pokračuje H. Bystrická. Citované ustanovenie paragrafu 31 bolo však novelizáciou zákona s platnosťou od 1. 7. 2004 zrušené, Mesto teda malo spomenutých 1366 bytov presunúť do kategórie bytov určených na predaj. V prípade 1267 bytov sa tak stalo, 80 bytov na Jánošíkovej ulici a ešte 19 bytov na Šurianskej však zostalo vyčlenených ako sociálne byty, bez možnosti ich odkúpenia. V prípade Jánošíkovej ulice Mesto argumentuje tým, že ide o dom opatrovateľskej služby, ktorý má osobitné určenie.“
Šesťdesiat nájomníkov kolektívne požiadalo o predaj bytov do vlastníctva v roku 2001 a potom opäť v októbri 2003. Keďže
z mestského úradu nedostali odpoveď, v decembri 2005 podali ďalšiu žiadosť, kde sa jednotliví nájomníci dokonca menovite zaviazali zaplatiť za byty v hotovosti.
Opravujú za svoje
„Bývam tu desať rokov a za tú dobu tu nič neopravili,“ hovorí nájomníčka jednoizbového bytu Esztera Mészárosová. „Dala som si vystierkovať steny, nové linoleum, obloženie kuchynskej linky, na oknách je nový náter, tesnenie a vonkajšie žalúzie - všetko za vlastné peniaze. Splachovač a vodovodné batérie si viem opraviť sama, a to už budem mať sedemdesiat rokov.“
„Dlážku sme museli na vlastné náklady opraviť, pretože so starým linoleom sa odtrhla aj vrchná časť poteru,“ uviedla Helena Vitková. „Cez škáry okolo okien fúka, bolo by ich treba utesniť alebo rovno vymeniť. V hornom rohu miestnosti je asi vypadaná tesniaca hmota medzi vonkajšími panelmi, pretože za dažďa mi do bytu premoká voda. Za vykurovaciu sezónu som doplácala 12-tisíc korún.“
„Nasťahovali sme sa asi pred piatimi rokmi. Opravy bytu a zariadenia sme urobili za vlastné peniaze, bytový podnik mi z nich uhradil asi tisícku. „Za vlastné sme kúpili nový sporák, ale bytovému podniku dodnes platím nájomné za starý, ktorý som vyložil na chodbu.“ Nájomníci sa zhodli v jednom - sú ochotní (alebo nútení) investovať do úprav bytov aj vlastné peniaze, ale chcú ich mať v osobnom vlastníctve. Chcú si dať vymeniť okná, riadne zabezpečiť pivnice a nainštalovať elektronické zatváranie vonkajších dverí, aby zabránili vstupu neželaných návštevníkov. Päť bytov je údajne neobývaných.
Má pravdu ministerstvo, stavebný úrad alebo Mesto?
Nespokojní nájomníci svoje nároky konzultovali aj s ďalšími inštitúciami. V marci 2006 dostali stanovisko vedúcej zahranično-právneho odboru Ministerstva financií SR Jaroslavy Zányiovej. Okrem iného sa v ňom píše, že Mesto nemohlo vylúčiť byty
z predaja, pretože pôvodné ustanovenie zákona bolo zrušené. „Tým, že mestské zastupiteľstvo uznesením 9/0503/93 schválilo predmetný obytný dom za dom osobitného určenia, bol porušený zákon. O charaktere domu môže rozhodnúť len stavebný úrad. Ak by stavebný úrad určil objekt ako dom osobitného určenia, mesto by vám byty predať nemuselo.“
Podobne informovala nájomníkov aj vedúca právneho odboru Mestského úradu Nové Zámky Erika Nagyová svojím listom
z 18. 5. Ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o tom stavebný úrad. Ak stavebný úrad vydá rozhodnutie, že byty nie sú súčasťou domu osobitného určenia, mesto bude postupovať v intenciách zákona.
Stavebný úrad Bánov (do jeho kompetencie Nové Zámky patria) urobil obhliadku objektu v apríli tohto roka. Nájomníci pripravili pre jeho pracovníkov potrebné doklady, plány aj vlastné situačné nákresy. Výsledná správa Stavebného úradu Bánov z 25. 5. uvádza, že predmetná stavba nemá charakter účelového zariadenia sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnej pomoci. Byty nemajú charakter bytov osobitného určenia, ambulancia na Jánošíkovej 22 podľa vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch nespĺňa hygienické požiadavky a štandardy zdravotníckeho zariadenia. Dom má charakter bytového domu, nejde
o účelové zariadenie podľa Zákona o sociálnej pomoci. O osobitnom režime užívania, prevádzkovania a prideľovania bytov od roku 1981 až dodnes okrem ústnych informácií svedčia len nepriame dokumenty ako „byt v DOS“. Jednoznačné definovanie užívania vo väzbe na poskytovanie opatrovateľskej služby však zakotvené nie je. Stanovenie predmetného domu za dom osobitného určenia teda nemá stavebnoprávny charakter a je v kompetencii Mesta.
V máji poslanci mestského zastupiteľstva Nové Zámky vyhoveli protestu prokurátora proti zneniu všeobecne záväzného nariadenia o prevode bytov. Zmena VZN, ktorým by umožnili predaj bytov nájomníkom na Jánošíkovej, sa má dostať na program najbližšieho rokovania zastupiteľstva. Ak nájomníkom nevyhovie, môžu sa svojich práv domáhať súdnou cestou. „Veríme, že to nebude nutné,“ uzatvára Helena Bystrická.
Most, ktorý spájal a opäť bude spájať. Po rokoch, keď slúžil iba na presun chodcov a cyklistov, sa starý železničný most v Trenčíne mení na Fiesta most.
