vko o súbore pozlátených reliéfnych plakiet zo začiatku 9. storočia. Verejnosti budú po prvýkrát sprístupnené na výstave, ktorú slávnostne otvoria 4. júla o 15. hodine pri príležitosti Cyrilo-metodských slávností.
Pozlátené plakety s figurálnymi kresťanskými reliéfmi pochádzajú podľa všetkého z prenosného dreveného oltára alebo zo skrinky na ostatky či bohoslužobné nádoby. Našli sa v lokalite Bojná, okres Topoľčany, kde bolo veľké hradisko. O náleze však nikto dlhé roky nevedel, nálezca ho mal doma. Až približne pred tromi rokmi sa plakety dostali do rúk odborníkov. Postupne boli reštaurované vo Viedni, posledný kus sa vrátil do Nitry len nedávno. „Urobili to pre nás grátis, v záujme vedy, inak by to stálo stotisíce korún,“ hovorí Matej Ruttkay, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre.
„Krátke texty na plaketách, písané po latinsky, sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. Sú unikátnym príkladom umenia karolínskej doby,“ zhodujú sa odborníci. V Bojnej sa našli aj ďalšie vzácne predmety, napríklad bronzový zvon zo začiatku 9. storočia. Aj ten môže verejnosť po prvýkrát vidieť a dokonca počuť v Ponitrianskom múzeu. Archeológovia totiž jeho zvuk nahrali v divadelnom štúdiu. „Súbor nálezov z hradiska Bojná je jednoznačným dôkazom pôsobenia kresťanstva na území Nitrianskeho kniežatstva už v dobe pred byzantskou misiou Konštantína a Metoda na Veľkej Morave,“ uvádza sa v materiáli o výstave. Najnovšie exkluzívne objavy budú verejnosti predstavené aj na kolokviu v Ponitrianskom múzeu (4. júla so začiatkom o 9.30 hodine).
„Šesť pozlátených plakiet je vlastníctvom múzea, bronzový zvon je v súkromnej držbe. Našiel sa v 30-40-tych rokoch minulého storočia, kedy ešte neplatil zákon, podľa ktorého všetko, čo je v zemi, patrí štátu,“ hovorí Anton Števko. Ako sme už spomenuli, aj plakety boli pôvodne v súkromnom vlastníctve. Majiteľovi bolo vyplatené nálezné 300-tisíc korún – teda 20 percent z úradnej hodnoty nálezu (jeho historická hodnota je však nevyčísliteľná). Dvestoosemdesiattisíc zohnal od sponzorov Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, zostatok uhradil Nitriansky samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom Ponitrianskeho múzea. Bývalý majiteľ údajne plakety zdedil po otcovi, ktorý ich v minulosti našiel pri lesných prácach.
Archeológovia sa začali systematickému výskumu lokality Bojná venovať v roku 2004, objavili pri ňom aj ďalšie zlomky plakiet. „Teraz sa naša pozornosť sústreďuje na zisťovanie potencionálneho kostola, ktorý by sa tam mohol nachádzať. Výskum sa však nerobí kopaním, ale geofyzikálnym meraním rôznymi prístrojmi,“ uviedol Matej Ruttkay.
V uplynulých mesiacoch sa archeológovia sústredili aj na kazematy – podzemné chodby, ktoré sú súčasťou opevnenia Nitrianskeho hradu. Jedna z nich bude verejnosti sprístupnená 5. júla o 15. hodine. „Ešte začiatkom 90-tych rokov sme v nej odkryli časť veľkomoravského valu. Ľudia pôjdu do vnútra po skupinkách so sprievodcom, pohybovať sa budú po lávke. Zároveň bude sprístupnená expozícia vo Vazilovej veži, kde sa dozvedia, ako hrad vyzeral v jednotlivých storočiach,“ dodal Ruttkay. Sprístupnenie časti veľkomoravského opevnenia a vytvorenie expozície vo Vazilovej veži stálo tri milióny korún, ktoré z rozpočtu vyčlenilo Mesto Nitra. „Sú to prvé kroky k tomu, aby zo slávnej minulosti Nitry bolo vidieť viac a neboli to len reči. Na budúci rok plánujeme v spolupráci s vyšším územným celkom odkryť stredovekú bránu do hradu, ktorá sa nachádza pod galériou,“ prezradil Ruttkay.
Pripravuje sa aj vytvorenie lapidária na hrade. „Budú tam umiestnené kamenné sochy a rôzne predmety z kameňa od veľkomoravského obdobia až po 17. - 18. storočie.“
