28. jún 2006 o 9:13
Francúzska kuchyňa Antónie Miklikovej
Prinášame vám ďalšiu časť seriálu o varení. Ku každej reportáži pripájame kupón. Po skončení všetky uverejnené kupóny nalepte a pošlite na adresu: Naše novosti, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky. Na záver uverejníme ešte jeden „žolíkový“ kupón, ktorým
Michaela Farkašová Externý prispievateľ
Dnes vám predstavíme naozaj exkluzívneho hosťa - slovenskú herečku Antóniu Miklikovú, ktorá vyše desať rokov žije a pracuje v Paríži. Hrá v parížskych divadlách, najmä v Moliérovom divadle. Celkom stvárnila asi 40 postáv v divadelných hrách na Slovensku i vo Francúzsku. Divadelná postava v Puškinovej inscenácii Don Juan pod taktovkou hosťujúceho režiséra Romana Poláka jej v Paríži otvorila dvere k ďalším projektom francúzskych divadiel. Jej schopnosti hrať vo francúzštine preverila hra jedného herca Cudzinka, ktorú uviedlo Divadlo Chene noir
v Avignone na festivale Avignon off. Na televíznej obrazovke sa objavila ako Flora v českom filme Největší z Pierotů a ako Eva v slovenskej inscenácií Ticho po búrke. V Paríži režírovala hru Ja, Francois Villon, s ktorou sa Moliérovo divadlo predstavilo
v moskovskom Divadle u Vasiljeva. Nakrútila dva francúzske filmy Absolútny risk a Umenie unikať. Na Slovensko sa vracia každé leto, je totiž výkonnou riaditeľkou európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Capalest.
Žije a je
po francúzsky
Osvojila si francúzsky spôsob života aj stravovania. „Rada jem, ale musím si už dávať pozor. Preto dávam prednosť mäsu so zeleninou, nemiešam ryžu a zemiaky s mäsom. Večer sa snažím konzumovať oveľa viac zeleniny, šalátov, mäso len občas. Ráno si dám džús, chlieb obmedzujem - hoci ho veľmi ľúbim, nahradila som ho suchármi. Nepohrdnem čajom ani kávou,“ hovorí Antónia Mikliková.
Francúzi nejedia polievky, zvykla si na to aj Antónia. Večerajú veľmi dlho a neskoro, na dobrú večeru zájdu aj o polnoci. Začína sa aperitívom, po ňom si vychutnajú olivy či olúpané krevety, rozhodne nejedia čipsy ako
u nás. Zapijú to kírom, čo je sirup zmiešaný s bielym vínom alebo šampanským. Po prípitku nasleduje predjedlo, najmä pomazánky. Hlavné jedlo je spoločenská udalosť, pri ktorej sa Francúzi porozprávajú. Vedia ho priam vychutnávať. Súčasťou tradičných jedál je syr. Podávajú ho po hlavnom jedle. Každý druh syra by sa mal krájať iným nožom, aby sa nezmiešali chute. Používajú nožíky, ktoré majú na druhej strane vidličku, ktorou syr napichnú. Jedlo je takmer vždy zakončené dezertom - môže ním byť aj jogurt.
Doma takmer
podpálila kuchyňu
„Asi rok mám pokazenú rúru, nemôžem preto piecť zákusky. Ale aj tak radšej varím, ako pečiem. Vyberám si ľahké jedlá, ktoré nezaberú veľa času. Napríklad strapkatú tekvicu vydlabem, vyberiem zrná, polejem olivovým olejom, osolím a v rúre asi hodinu pečiem. Je to pochúťka. Kačacia pečienka na francúzsky spôsob sa mi vždy prepečie, až stvrdne. Raz sa mi pri nej dokonca podarilo podpáliť kuchyňu. Išla som telefonovať, spadla mi vareška na platničku a chytila sa od nej,“ spomína dnes už so smiechom Antónia. Zeleninu varí najradšej v pariacich hrncoch, do náročnejších jedál sa púšťa iba občas, ale rada si ich dá
v reštaurácii. Antónia Mikliková je častým hosťom v Café Terminus pri hoteli Concord na ulici Saint Lazar. Keď príde, personál už vie, čo jej má ponúknuť. Veď je tam každý týždeň.. „Aj ja ich všetkých poznám. Hlavný čašník sa volá Stefan, Fabiene sa stará
o kabáty, Laure je šéfka. Nalejú mi kráľovský kír, potom si dávam rybí rošt so zemiakovým pyré, ktoré tam robia fantasticky. Ako dezert teplé flambované ovocie, višne, jahody a výbornú kávu,“ opisuje svoje obľúbené menu v tejto reštaurácii herečka. „Dosť často chodím aj do reštaurácie La Fresque, kde je každodenná bežná kuchyňa. A keď neviem, čo mám variť, inšpirujem sa na ulici Montorgeuil, ktorá je plná obchodov so zeleninou, ovocím, lahôdkami. Základom dobrej kuchyne je dobrý produkt. Keď mi na trhu zavonia paradajka, viem, že aj jedlo sa podarí. Kupujem veľké, mäsité paradajky, ktoré voňajú ako tie u babky v záhrade.
V tejto krajine je veľmi dôležité víno. Na každý druh nápoja používajú iný pohár, viac menia poháre ako taniere,“ končí rozprávanie slovenská herečka žijúca vo Francúzsku Antónia Mikliková. A ešte s úsmevom dodáva, že v Nových Zámkoch pozná len železničnú stanicu, kde si voľakedy kupovala v bufete pagáče.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou