„Prvotná myšlienka bola pomôcť poľnohospodárstvu na úseku zásobovania energiou - poľnohospodárska produkcia je vôbec problematická. Cena energetických nosičov sa bude ďalej zvyšovať, a preto je potrebné hľadať alternatívne riešenia,“ hovorí Štefan Štifner z Hurbanova, ktorý sa vydal cestou obnoviteľných zdrojov energie. Nejde len o zárobkovú činnosť pre poľnohospodárov, ale aj
o ochranu životného prostredia. Medzi prvými na Slovensku začal Š. Štifner spracovávať biomasu na výrobu bioplynu. Ako biomasu používa priamo poľnohospodárske produkty - kukuricu, pšenicu, slnečnicu a iné. Prvým vstupným materiálom bola kukuričná siláž, ktorá sa „naskladní“ rovnako ako pre dobytok. Surovina sa dáva do takzvaného fermentora, kde prebieha proces odbúravania siláže za vzniku bioplynu. Bioplyn je zmesou metánu a kysličníka uhličitého, palivom je metán. Z fermentora postupuje takto vzniknutý bioplyn ďalej na spaľovanie v kogeneračných jednotkách. Motor premieňa chemickú energiu na mechanickú, točí generátorom a ten vyrába elektrinu. Prúd sa môže spotrebovať priamo vo vlastnej výrobe alebo dodávať do rozvodnej siete ako „zelená energia“.
Pri tomto spôsobe spaľovania vzniká asi 1,5-násobok tepelnej energie v porovnaní s elektrickou energiou. Teplo sa využíva rôznymi spôsobmi: na zahrievanie samotného fermentora, kde prebieha hnilobný proces vzniku bioplynu, vykurovanie predpestovateľských zariadení na zeleninu, na sušenie obilia, zahrievanie bazénov) a podobne.
„Nápad som začal dávať na papier asi pred štyrmi až piatimi rokmi. Prvé pokusy o získanie financií z fondov EÚ, žiaľ, neuspeli. Počiatočné plány neboli dostatočne premyslené a projekty neboli dopracované. Energia sa nedá vyrábať len pre vlastnú spotrebu, nie je skladovateľná, ale musí sa predávať. V tom som videl nedôslednú prípravu jednotlivých opatrení. Nakoniec po skontaktovaní sa s Bruselom dostal podporu aj takýto projekt,“ opisuje začiatky Štefan Štifner. Ako ďalej uvádza, poľnohospodárska platobná agentúra nedodržala podmienky a oneskorený prísun prostriedkov spôsobil veľké finančné problémy celému projektu. Peniaze nakoniec prišli s desaťmesačným oneskorením.
Základy postavil vlani v apríli,
10. októbra stavbu kolaudovali. Koncom novembra už v Hurbanove vyrábali elektrinu. V súčasnosti tu spracúvajú poľnohospodársku surovinu z plochy 120 hektárov. Už teraz pripravuje rekonštrukciu a zväčšenie kapacity. Nebude však treba zvýšiť hektárovú plochu na pestovanie suroviny. Zdokonalením chodu a zaradením ďalšieho fermentora bude možné vyrobiť viac energie z toho istého objemu.
Štefan Štifner má z realizovaného diela dobrý pocit. Čo vymyslel, technicky funguje dobre. Z úrody na jednom hektári plodín vzniká približne 6-tisíc kubických metrov bioplynu, čo je tri až štyritisíc kubických metrov zemného plynu.
V prepočte sa z každého kubického metra bioplynu vyrobia asi dve kilowatthodiny elektrickej energie a tri kilowatthodiny tepla.“Spotrebujeme asi 25% elektriny, z tohto množstva 10 až 12% pripadá na chod vlastného zariadenia. Zbytok je určený na komerčné účely. Všetko však závisí od toho, ako sa štát postaví k cenovým záležitostiam výkupu energie,“ dodáva Š. Štifner.