Písmo:A^-|A⁺00

DESAŤ MILIÓNOV DLHU Predchádzajúce mestské zastupiteľstvo zlúčilo do jedného subjektu dve firmy s úplne rozdielnym poslaním - bytový podnik mal podnikateľskou činnosťou vytvárať zisk, podnik služieb mal zasa udržiavať mestský majetok (napríklad verejné osvetlenie) a slúžiť verejnosti. Neprehľadné účtovníctvo sa skončilo vyše desaťmiliónovým dlhom a podozrením z tunelovania. Súčasné zastupiteľstvo firmu opäť rozdelilo. Mestský bytový podnik (MsBP) prevzal tepelné hospodárstvo, starostlivosť o mestské budovy a vyše desaťmiliónový dlh. Finančná situácia MsBP a najmä jeho finančné bremeno na mestský rozpočet sa preberala takmer na každom rokovaní poslaneckého zboru. „Potrebovali sme dobrého ekonóma a pomoc právnickej kancelárie, aby sme sa bránili pred veriteľmi,“ hovorí Ing. Miroslav Majerčík, ktorý vedie podnik od novembra 2003. „Banka nám poskytla úver na zaplatenie časti našich restov. Splátky úveru však pohltili všetok zisk a podniku ešte muselo prispieť aj Mesto. Od januára 2005 prevzala pôsobnosť aj finančné záväzky pôvodného mestského podniku už novovytvorená spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá pracuje na iných ekonomických princípoch ako príspevková organizácia. Prvoradou úlohou bolo ozdraviť ekonomiku.“ PRVORADÝMI BOLI ÚSPORNÉ OPATRENIA MsBP kúpil nový softvér, čo umožnilo znížiť počet pracovníkov ekonomického úseku o dvoch. Tri výmenníkové stanice tepla vybavili dispečerským systémom riadenia a kontroly v hodnote približne 400-tisíc korún, ktorý umožňuje ovládanie troch odovzdávacích staníc tepla z jedného centra. Ušetrili štyroch kuričov, správny chod automatiky sledujú pri pravidelných obchôdzkach údržbári. V súčasnosti má podnik štrnásť zamestnancov. Ďalšie úspory by chceli dosiahnuť hospodárnejšou výrobou tepla. „Do technického vybavenia sa približne desať rokov výraznejšie neinvestovalo. Nízke náklady nám umožňujú držať cenu jedného gigajoulu tepla na hranici 627 korún, zatiaľ čo porovnateľné mestá ju odberateľom predávajú za 700 i viac korún. Naša kotolňa je však na súčasné pomery priveľká. Veľkých odberateľov tepla ubudlo, domácnosti zatepľujú a šetria,“ pokračuje M. Majerčík. „Do teploty mínus 5 stupňov by stačil výkon kotolne štyri megawatty, pri nižšej by sme ešte potrebovali jeden megawatt navyše. My máme k dispozícii dve štvormegawattové jednotky. Ak používame jednu - nestačí, ak kúrime dvoma - sú predimenzované a nehospodárne. V súčasnosti prebieha generálka hlavného kotla na štvorke, ktorú nám dodávateľ sľúbil urobiť na splátky. Máme vyše 30-metrový komín, ten však bol stavaný ešte na ľahký vykurovací olej. Plynu by stačil omnoho menší.“ MODERNIZÁCIOU SA DÁ UŠETRIŤ Ak by bytový podnik investoval do spomínaného projektu 4+1 megawattu, cena jedného gigajoulu tepla by vzrástla asi o 25 korún. Na výrobe teplej vody by sa však dalo ušetriť vyše 18% energie, čo ročne predstavuje okolo 600-tisíc korún bez DPH. „Hospodárnejšou výrobou tepla ušetrí aj spotrebiteľ a nemalo by nám byť jedno, či nám teplo uniká komínom alebo ho zužitkujeme,“ zdôvodňuje M. Majerčík. Bytový podnik by na tieto úpravy potreboval asi 1,3 milióna korún, ktoré by najprv muselo schváliť mestské zastupiteľstvo. V tejto chvíli MsBP ešte dlhuje banke približne 5 miliónov korún. Mesto ako záruku „založilo“ banke objekt komunálu. Šurany si dali vypracovať aj projekt využitia geotermálnej vody. Hydrogeologický prieskum udáva, že pod mestom je ložisko horúcej vody - nie však spojené s Podhájskou. Realizácia projektu by si vyžadovala investíciu okolo 60 miliónov korún, ktoré by mohli zaplatiť len európske fondy. Zaujímavým obnoviteľným zdrojom tepla by mohli byť drevoštiepky. Ich využitie zástupcovia MsBP videli napríklad v bývalej uhoľnej elektrárni v Handlovej. Rekonštrukciou výroby tepla sa možno bude v lete zaoberať mimoriadne rokovanie mestského zastupiteľstva.

Článok pokračuje pod video reklamou