„Sup ležal nevládny na zemi. Deti, ktoré ho našli, zavolali poľovníka Janka Beňa mladšieho, môjho kamaráta. Ten dravca priniesol ku mne. Vyzeralo to, že neprežije,“ hovorí sokoliar Motyčka. Dodáva, že sup žije v skupine, z ktorej ho muselo „odfúknuť“. „Umyli sme ho, vydezinfikovali, nakŕmili, dostal aj vitamíny. Bol krotký, neútočil,“ dozvedáme sa od Olivera Motyčku, ktorý má rovnakého koníčka ako otec.
Na supa sa bol pozrieť aj veterinár, okrem vysilenia však zdravotné problémy nezistil. „Odčerviť sme ho nedali, zlikvidovali by sme mu črevnú flóru. Keďže konzumuje zdochliny, parazity v jeho črevách sú potrebné,“ vysvetľuje Motyčka starší.
Sup má približne rok, váži dvanásť kilogramov. U nitrianskeho sokoliara je štvrtý týždeň. Kŕmia ho jednodňovými kuriatkami, denne ich skonzumuje tridsať-štyridsať. „Stále mu dávame aj vitamíny. Zostane, až kým sa úplne nezotaví. Odhadujeme, že ešte tak dva týždne.“ Potom by sa mal dravec vrátiť do voľnej prírody. „Supy voľne žijú napríklad na území Francúzska, Talianska, Španielska či Chorvátska. Riešením by mohla byť aj salzburgská ZOO, kde sú supy pustené navoľno. Od Rakúšanov sme už dostali ponuku,“ konštatuje Ladislav Motyčka.
Zatiaľ sa nepodarilo zistiť, odkiaľ k nám vzácneho dravca zavialo. „Bol tu aj pracovník obvodného úradu životného prostredia s čítačkou, no žiadny čip sme v krídlach nenašli. Sup nebol označený ani krúžkom – to znamená, že zo salzburgskej ZOO nie je.“
Pôvodným domovom supa belohlavého je Afrika. U nás je zákonom chránený, jeho spoločenská hodnota je 70-tisíc korún. „Hoci v minulosti žil aj na Slovensku, v súčasnosti ho tu nik nechová,“ tvrdí sokoliar. Dodáva, že sup sa dožíva približne 60 rokov.
Sokoliarstvu sa Ladislav Motyčka venuje dlhé roky, je to jeho koníček. „Mám sokolov sťahovavých, sokola rároha, myšiara čierneho z Kolumbie, hybridné sokoly, orly...“ vymenúva. Od svojich miláčikov už utrpel aj zranenia, dokonca musel vyhľadať lekára. „Ak si pri kŕmení nedáte pozor, máte po prstoch,“ smeje sa. Chová vyše dvadsať dravcov, založil pre ne aj rehabilitačnú stanicu. Hnevá ho, že verejnosť často sokoliarov vníma ako vykrádačov hniezd. „Väčšina z nás dodržiava zákony, a to aj napriek tomu, že sú voči nám diskriminačné. Napríklad si nemôžem zo zahraničia priviezť dravca, ktorý nie je na Slovensku pôvodným druhom. V krajinách Európskej únie ich pritom chovať môžu,“ hovorí Ladislav Motyčka.
Autor: - mh -
