Nadránom sa Parížskymi močiarmi prehnala búrka. Dvojmetrovú trstinu vietor ohýbal až
k zemi, ale stany na okraji močiara ochránila. Len trstinový prístrešok pod najväčším stromom vyzeral ako po bombardovaní. Účastníci desiateho medzinárodného ornitologického tábora v Gbelciach sa prebúdzali do tretieho pracovného rána. O šiestej po prvýkrát vyšli k lapacím sieťam povyberať zachytené vtáky.
„Teraz nás je desať. Okrem domácich prišiel Vladimír Hošek (oficiálne z Českej republiky, ale inak naturalizovaný Štúrovčan) a členovia Pilišskej ochranárskej skupiny z Maďarska. Boli tu dvaja ornitológovia z Moravy, čakáme dvoch pražských odborníkov a profesora Trnku z Trnavskej univerzity, ktorý tu robí špecializované výskumy,“ hovorí Matej Medveď z tunajšieho ochranárskeho združenia Gbelcia crassiceps, ktoré tábor organizuje. „Pozývali sme aj ďalších expertov, ale ornitológovia sú teraz roztrúsení po celom svete. Miroslav Čapek, ktorý vlani robil
v močiaroch fonetický prieskum výskytu vtákov, je na ornitologickej seanse v Brazílii. Dáni
z kodaňskej univerzity sú na Faerských ostrovoch v Atlantiku, taliansky expert Tomasso Pizzari sa ešte neozval. Máme tu však údajne najstaršieho „služobne činného“ ornitológa v Európe, osemdesiatštyriročného Antala Ziegnera z Maďarska. Pred
58 rokmi založil ornitologický tábor, ktorý dodnes funguje.“
Ornitológovia v Parížskych močiaroch skúmajú zachytené druhy, podľa krúžkov zisťujú migračné trasy vtákov v lokalite. Priemerne sa do sietí chytí do 300 vtákov denne, vlani tu však chytili aj 528 operencov. „Mláďatá sú už vyvedené, ale ešte sem nemigrujú druhy z iných krajín, takže prekrúžkujeme našu populáciu, aby sme zistili jej pohyb. U každého jedinca sa zisťuje druh, pohlavie, vek a množstvo podkožného tuku. Niektoré druhy sa už pomaly pripravujú na cestu - v júli sa v Parížskych močiaroch začínajú ukazovať vtáky zo severu,“ hovorí Vladimír Hošek. „Každý jedinec dostane na nohu krúžok. Ak má, ornitológovia si zaznamenajú údaje a podľa nich zistia, odkiaľ pochádza. Vlani sem prileteli lastovičky až zo Španielska
a Izraela.“
Podľa M. Medveďa
v Parížskych močiaroch zatiaľ zaznamenali výskyt 172 druhov vtákov, 50 z nich tu aj hniezdi. Globálne otepľovanie posúva hranicu výskytu na sever, začínajú sa tu objavovať nové druhy z južnejších krajín. Okolie Gbeliec je najsevernejšie položeným európskym hniezdiskom šašiniarika tenkozobého, zaznamenali tu (zatiaľ len foneticky) aj slávika modráka. Ochranárska skupina v Maďarsku zorganizovala v rovnakom čase na Pilišských kopcoch podobný tábor, kde robia takzvaný zrkadlový odchyt, dokumentujúci migráciu vtákov na druhú stranu hraníc.
Parížske močiare sú jedinou slovenskou a jednou z mála stredoeurópskych lokalít s takými súvislými plochami trstiny. Majú ich vyhlásiť za významné vtáčie územie, ktoré namiesto doterajších 185 má zaberať vyše 400 hektárov plochy od Gbeliec až po Strekov.
Ochranári získali z Envirofondu dotáciu na vybudovanie odchytového móla. V močiari postavia drevenú lávku na koloch, z ktorej budú vyberať zachytené vtáky. Siete sa síce snažia stavať na okraji močiara, neraz sa
k nim však musia brodiť hlbokou vodou.
