Písmo:A^-|A⁺00

Ján Fiala z Kamenného Mosta je živiteľom štvorčlennej rodiny. Ako sa hovorí, je majstrom tisícich remesiel a ako človek z vidieka s a vždy venoval chovu hydiny a pestovaniu zeleniny a chovu hydiny. Keď nastali problémy s odbytom dopestovaných paradajok a paprík, hľadal iné riešenie. Pred piatimi rokmi začal chovať pštrosy. Keď som ho navštívil, bol jeden z tých chladnejších dní. Pštrosy sa však už na zimu aklimatizovali, znesú vraj aj dvadsaťpäťstupňové mrazy. Ján Fiala kúpil mláďatá od chovateľa, ktorý na Slovensku pštrosy udomácnil už pred desiatimi rokmi. Pred nami stáli dve oddelené trojice - čierny, o niečo mohutnejší pštrosí kohút s dvoma sliepkami. „Žijú v trojici. Tie dve sú nosnice, chodíme im kradnúť vajíčka. Ak je teplé počasie, urobia si v piesku veľké hniezdo, v ktorom si chránia znesené vajíčka. Ak nie je teplo, musím vojsť do ich voliéry a vajíčka im ukradnúť. Jeden z nás pštrosy odláka a druhý vezme vajíčko a utečie,“ hovorí chovateľ. „Pštros má nesmierne silné nohy a na nich po jednom obrovskom nechte. V prírode prakticky nemá premožiteľa, také kopnutie môže byť smrteľné. Zobákom však neublíži. Používa ho podobne ako slon chobot - na skúmanie všetkého, s čím sa stretne.“ Mláďatá sú izolované v osobitnej miestnosti, v ďalšej je zasa umelá liaheň. Mláďa potrebuje na vývoj 42 dní, počas prvých piatich mesiacov života je veľmi citlivé na dážď a nízke teploty. Po polroku ich vypúšťajú von. Sliepka dospieva za dva roky, kohút potrebuje tri - tri a pol roka. Najkvalitnejšie mäso majú v dvanástich až štrnástich mesiacoch. Podobá sa vraj teľaciemu, pštros ho má viac druhov - ako naša bežná hydina. Chýbajú len prsia, pretože pštros má vpredu väčšinou len kosti. Ľudia si u nich kupujú dorastajúce, ale aj celkom mladé pštrosy - vo veku okolo jedného mesiaca. Tie sú však na starostlivosťnajnáročnejšie.

Článok pokračuje pod video reklamou