Písmo:A^-|A⁺00

„Prvýkrát som videl pštrosy na výstave v Ústí nad Labem. Bol tam chovateľ z Čiech, ktorý vyprodukuje okolo štyroch tisíc mláďat ročne,“ spomína na myšlienku chovať pštrosy Miroslav Zelník zo Šrobárovej. Takmer som neverila vlastným očiam. Obrovské vtáky s obrovskými nohami a dlhými krkmi behali, šuchorili perie, naťahovali zobáky. Neviem, čo by mi museli dať, aby som k nim za plot dobrovoľne vliezla. Miroslav Zelník však bez obáv vošiel do ohrady a kŕmil ich priamo z rúk. „Hneď na výstave som sa dohodol, že kúpim prvé základné stádo. Doniesol som dvanásť maličkých pštrosov. Sú to agresívne vtáky, treba, aby si na majiteľa zvykali od malička. Dospelý samec má aj dvesto kilogramov, výšku asi meter sedemdesiat a dĺžku vyše metra,“ vysvetľuje chovateľ. Tieto exempláre sú ešte mladé a rastú. Keď ich človek rozdráždi, našuchoria perie a útočia - veľkými zobákmi ďobú do všetkého, čo vidia. A to sú vraj ešte mierumilovné. Nebezpečnejšie sú, keď sa starajú o mláďatá. Kým sú maličké, vyzerajú ako ježkovia. Nemajú perie, len akési pichliače. „Začal som s dvanástimi mláďatami. Pustil som ich do veľkej trávy, a keďže nemali ešte vyvinuté trávenie, dostali zápchu a dva hneď uhynuli. Potom sme mladým dávali sekanú trávu,“ hovorí Zelník. Asi po troch mesiacoch ich zabudli na noc zahnať z výbehu do malej ohrady a ráno našli dvoch s polámanými nohami. Ubehali sa. Na prvých ľadoch sa dolámal ďalší. Teraz tvorí stádo sedem pštrosov, tie by mali byť základom pre ďalší chov. „Učíme sa na vlastných chybách. Od začiatku, so všetkým, čo k tomu patrí. Teraz mám o jedného samca viac. Budem ho musieť utratiť, pretože v stáde musí byť rovnováha v pároch. Už teraz sa tvorí v stáde hierarchia, jeden pštros je dominantný,“ uvádza do tajov pštrosieho života Miroslav Zelník. Stádo plánuje chovateľ rozšíriť na sto až dvesto kusov. Ako hovorí, pštrosie mäso je dobré a zdravé, neobsahuje cholesterol. Využiť sa dajú aj vajíčka, koža a perie, z ktorého robia krásne vejáre. Jedno akurát preletelo vzduchom a pristálo pri mojich nohách. Akoby si tu zabudol pero z klobúka mušketier z Dumasovho románu. Miroslav Zelník má veľké a smelé plány. Odkúpil neďaleký rybník, ktorý na jar sprístupnil verejnosti. Ešte stále buduje a dotvára areál. Prvé rybárske preteky sa tu konali aj so živou country hudbou. Práve pri jazere chce chovať pštrosy a kone.

Článok pokračuje pod video reklamou