. Lekári jej odporúčali, aby skúsila hypoterapiu. V okolí Galanty však v tom čase nič podobné neexistovalo, preto musela za jazdou na koni cestovať. Napokon sa rozhodla kúpiť si vlastného koňa. „Problémy s chrbticou však mala aj dcéra a keďže sme si nevedeli zadeliť harmonogram jázd, kúpili sme ešte dva koníky. K nim pribúdali postupne ďalšie, až sme ich mali pätnásť. V súčasnosti nám zostalo osem. Ľudia k nám prichádzajú najmä kvôli zdravotným problémom, ale sú aj takí, ktorí si chceli zajazdiť spočiatku zo zvedavosti a neskôr pre potešenie,“ hovorí chovateľka koní. Klamala by vraj, keby tvrdila, že človek sa po niekoľkých jazdách problémov s chrbticou úplne zbaví. Knísavá chôdza koňa však pomáha odblokovať zaseknuté nervy a spevňuje chrbticu. Doma majú hotovú farmu. Okrem koní chovajú aj jednu kravičku, ku ktorej len pred pár dňami pribudlo aj malé teliatko. „Náš hospodársky dvor je otvorený pre každého. Sme tam vlastne dvadsaťštyri hodín denne, ako je rok dlhý. Iný život si ani nevieme predstaviť. Najväčšiu radosť máme, keď k nám prídu deti zo škôlky, ktoré najskôr nerozoznajú kačicu od sliepky. Potom si čupnú a čakajú, kedy znesie vajíčko,“ spomína aj na takéto príhody.
Chov koní je náročný nielen na čas. Dôležité je postarať sa aj o ich výživu. Minulý rok vraj spotrebovali až dvadsať ton obilia. Ako doplnkové objemové krmivo im dávajú aj seno. To získavajú najmä z hrádze povodia Váhu. Peniaze na prežitie farmy dostávajú od milovníkov koní, ktorí im prispievajú za možnosť zajazdiť si. Galantských chovateľov pozývajú aj s koníkmi na rôzne promo akcie. Tu sa najčastejšie na chrbtoch koní vozievajú malé deti.
„Starostlivosť a práca s koňmi má aj jednu veľkú výhodu. Kvôli neustálym povinnostiam v marci vypíname televíziu a zapíname ju opäť až v októbri. Je to najlepší spôsob na šetrenie elektriny,“ usmieva sa Beáta. Prijala by, keby bola podobným chovom, ako majú oni, venovaná väčšia podpora zo strany štátu. Ten síce vynakladá milióny korún na rôzne protidrogové programy, avšak na mládež, pre ktorú sa drogou stali kone, sa akosi zabúda.
Autor: - si -
