tiahne sa v tvare polkruhu. Ladice si dodnes zachovali svoj poľnohospodársky charakter, majú však ambíciu profilovať sa ako turistická a rekreačná oblasť. Uvažuje sa napríklad s tým, že miestne vinohradnícke domčeky by sa prenajímali turistom.
Lenduch, Leduch
V chotári obce sa v roku 1950 našiel aureus Valentiána III. (425-455) a črepy rímskej provinciálnej kultúry. Súvislejšie osídlenie dokazuje slovanské kostrové pohrebisko z doby veľkomoravskej, ktoré archeológovia preskúmali v rokoch 1958-1960. Našli sa tu zlomky keramiky z 9. a 10. storočia, zvyšky kovania vedierka a mnoho iných nálezov: bojovníkom v tom čase dávali do hrobu strelky, tulejku, nožík, vedierko s nápojom a jedlom. Veľmi vzácnym nálezom je slovanský meč z hrobu bojovníka.
Počet obyvateľov vzrástol hlavne v 9. storočí, obyvateľstvo si svoju existenciu zabezpečovalo rozsiahlym klčovaním a vypaľovaním lesov. Takto vzniknuté polia ležali niekoľko rokov ladom. Po orbe sa stalo lado (ladzina, lenduch, ludan) novinkou. Zrejme tak vzniklo meno obce Ladice. Prvá písomná správa o obci je z roku 1075 - spomína sa ako majetok ostrihomského arcibiskupstva v podobe Lenduch, Leduch. Roku 1353 sa obec spomína ako Maior, Minor Lendeche. Pôvodné obyvateľstvo nahradili Sikulovia (po maďarsky Székely – podľa miestnej tradície sa tu často vyskytuje priezvisko Székely).
Obec ležiaca bokom od hlavnej komunikácie bola po celý čas svojho trvania vydaná na milosť či nemilosť vojskám dobývajúcim hrad Jelenec (predtým Gýmeš). Ladice sa na istý čas dostali pod správu stolice ostrihomských zemanov vo Vrábľoch. V roku 1536 sa v obci spomína mlyn.
Dedinu zničili Turci (1573) – podľa miestnej tradície sa obyvateľstvo bránilo a ukrývalo v opevnenom kostole. Turci neskôr kostol podpálili, zničili a obrancov pozabíjali. Zachránili sa len tí, ktorí ušli do hôr. Rok po vypálení Turkami bola dedina úplne opustená.
V roku 1601 mala obec štyri mlyny (z toho dva farské) a 44 domov. Do opustených obydlí, ktorých bolo 14, sa nasťahovali utečenci. Tým sa opustená dedina čiastočne zaľudňovala.
Chotár obce delil na dve časti potok Drevenica. Jedna časť patrila do Nitrianskej stolice, druhá do Tekovskej. Po stáročia boli obidve časti osobitne spravované, v 18. storočí boli zlúčené a celá obec sa začlenila do Nitrianskej stolice, v 19. storočí zase do Tekovskej.
Vodovod je zatiaľ v plienkach
Dnes Ladice, ktoré ležia kdesi uprostred medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, patria do Požitavského a zároveň aj do Podzoborského regiónu. V rámci nich sa zúčastňujú podávania projektov. „S podzoborskými obcami máme spoločne spracovaný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, kde má každá obec víziu rozvoja až do roku 2012,“ povedal starosta Ladíc Juraj Farkaš. Budúci týždeň má napríklad za obec podpísať zmluvu na prefinancovanie územno-plánovacej dokumentácie obce.
Z Environfondu zriadeného na ministerstve životného prostredia získala obec prostriedky určené na vybudovanie kanalizácie. V súčasnosti majú hotových 44% kanalizácie, pripojený ale zatiaľ nie je nikto. Tento rok natiahnu ďalších 140 metrov kanalizácie. Minimálne päť percent nákladov musí hradiť obec z vlastných rozpočtových prostriedkov.
Projekt kanalizácie počíta so spoločnou veľkou čističkou, ktorá už funguje v Beladiciach. Slúžiť má niekoľkým spádovým obciam - Kostoľanom pod Tribečom, Ladiciam, Nevericiam, Jelencu a Beladiciam.
Ak pôjde všetko podľa plánu, budúci rok môže byť prelomovým, keď sa na obecnú kanalizáciu pripoja prví obyvatelia Ladíc. Prioritné pre obec sú ale veľké ekvivalenty, akými sú škola so škôlkou, obecný úrad a kultúrny dom. „Je našou snahou, aby sme čím skôr mali pripojenie na obecnú kanalizáciu aj vodovod. Hodnota obce tým prirodzene stúpne,“ uviedol starosta Juraj Farkaš.
Obecný vodovod je podľa starostu ešte len v plienkach. Keď fungovali studne, nebola snaha zaoberať sa myšlienkou obecného vodovodu. Starosta Juraj Farkaš: „Pri suchých rokoch sa ale ukázalo, že jedna časť obce – Podskalie – má suché studne. Vodovod preto potrebujeme. Nebude to ale maličkosť, na to, aby z Vrábeľ cez Kolíňany, Jelenec a Neverice prišla voda do našej dediny, Vodárenská spoločnosť Nitra potrebuje asi šesťdesiat miliónov korún, a to sme ešte len na začiatku dediny.“
V Ladiciach nájdeme aj Izbu ľudových tradícií. Sú v nej nástroje, ktoré používali naši prarodičia – natrafíme tu na všetko od kuchynského vybavenia až po kompletné vybavenie spálne. „Máme vystavený napríklad kus nábytku, ktorý cez deň slúžil ako stôl a večer, keď sa rozložil, bola z neho detská posteľ, v ktorej sa pokojne vyspali až tri deti,“ hovorí starosta. Exponáty znázorňujúce život v minulých storočiach sú vystavené v starej rímsko-katolíckej ladickej škole. Budova sa v rámci reštitúcií dostala späť cirkvi, ktorá ale od dediny za prenájom izby peniaze nežiada. Napriek tomu sa uvažuje, že sa exponáty z prenajatej budovy presunú do starého domca, ktorý chce dedina od súčasných vlastníkov odkúpiť. Staré veci, ktoré v minulom roku chemicky ošetrili, aby zabránili ich ničeniu červotočom, sa tak už možno o niekoľko mesiacov presťahujú do historického domu. „Chceme ich nainštalovať tak, aby prehliadka izby návštevníkom, ale aj domácim, dala kompletný pohľad na život našich predkov v minulosti,“ uviedol starosta.
Ladice prevádzkujú materskú a malotriednu základnú školu. Demografický vývoj bol zatiaľ obci naklonený priaznivo, v škôlke majú 22 detí, v škole 42 žiakov. Starosta ale očakáva, že klesajúca demografická krivka ovplyvní o niekoľko rokov chod škôlky aj školy.
Škôlka a škola sa nachádzajú v jednej budove, čo je výhodné najmä kvôli úspore na energiách. Nedávno sa tam rekonštruovali sociálne zariadenia a brúsili sa parkety. „V nasledujúcich mesiacoch by mala vzniknúť spoločná telocvičňa pre školu aj škôlku. Súčasná trieda, kde mávajú žiaci telocvik, sa zmení na družinu,“ povedala riaditeľka MŠ Ladice Erika Süttőová. Okrem nej učí v škôlke jedna učiteľka. Základná škola má štyroch učiteľov, vedúcu družiny a školníčku.
Starostlivosť o deti je v škôlke celodenná, počas dvoch týždňov dochádza asi polovica detí do škôlky aj cez prázdniny. „Ponúkli sme to rodičom a bol o to záujem. Nie každý, kto pracuje, má možnosť dať svoje dieťa napríklad k starým rodičom, aby sa oň cez prázdniny starali,“ vraví Juraj Farkaš.
Dedina žije pestrým kultúrnym aj športovým životom. Tamojší futbalisti nedávno potešili dedinu, keď postúpili. Z kultúrneho života je známa napríklad folklórna skupina Hajnalkert (v preklade Ranná záhrada), kde pôsobí zmiešaný spevácky zbor, ale skupina má aj čisto mužský spevácky zbor. Hajnalkert má asi tridsať členov a v obci pôsobí už od 70-tych rokov minulého storočia. Na rôznych slávnostiach piesňami prezentuje históriu obce. Ďalšou skupinou je Biela ruža, ktorá má ale pozastavenú činnosť.
Ovce vyčistia pasienky
Medzi hlavné priority obce patrí rozvoj agroturistiky. Okrem peknej prírody je oblasť medzi Nitrou a Zlatými Moravcami atraktívna aj historicky. V blízkosti Ladíc je napríklad Hrad Gýmeš alebo kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom. Milovníkov zvierat môže prilákať obora v Topoľčiankach. Ubytovaní by turisti podľa starostu mohli byť v zariadených vinohradníckych domoch, ktoré stoja na nitrianskej aj zlatomoravskej strane Ladíc. „Problémom ale je, že okolo dediny je neporiadok. Musíme napríklad vyčistiť pasienky, aby tadiaľ mohli chodiť turisti. Inak o našu obec záujem nebude,“ upozorňuje starosta Juraj Farkaš.
Uvažuje sa, že obec začne chovať ovce, aby vyčistili trvalo trávnaté plochy. Podľa starostu je to jedným z riešení, ako zatraktívniť okolité kopce a pasienky. Ovečky chce použiť ako „biologickú kosačku“. Podľa prepočtov by obcou spravovaná ovčia farma mala mať asi 150 oviec, aby nápad vyšiel. Prichystané je už aj seno, pastiermi by boli ľudia, ktorí pracujú v rámci aktivačných prác. Zastupiteľstvo sa však do decembrových komunálnych volieb zrejme návrhom zaoberať nebude. Podľa starostu by vo volebnom roku nebolo voči budúcim zvoleným zástupcom obce fér, aby sa podobný projekt rozbehol.