Článok pokračuje pod video reklamou
Z Nitry do Prilepu
S riaditeľom macedónskej firmy sa Jozef Gál z Ivanky pri Nitre zoznámil vďaka náhode počas minuloročnej výstavy Agrokomplex. „Pustil som sa s ním do reči o výrobe čokoládovej hmoty a padli sme si do oka,“ spomína s úsmevom na začiatky svojich „výprav“ na Balkán. Macedónskemu výrobcovi sa totiž jeho odborné názory zapáčili natoľko, že mu ponúkol externú spoluprácu.
„Pozvali ma do Prilepu na otvorenie novej linky na čokoládový krém. Chceli kúpiť aj stroj na výrobu perníkov, tak ma oslovili, aby som navrhol receptúru na ich prípravu. Dostal som k dispozícii laboratórium, spolupracovníkov a na druhý deň bola ochutnávka. Pripravil som na ňu dva druhy, ktoré tam vraj dovtedy nevyrábali,“ hovorí. A keďže sa receptúry Macedóncom páčili a perníky im chutili, najnovšie produkty tohto druhu by sa mali piecť podľa receptúry Nitrana.
Okrem nových receptov Macedóncom doniesol aj semená cukety. „Keď boli u mňa na večeri, manželka im pripravila pravý kotlíkový guláš, ktorého sa nevedeli dojesť. Guláš sme dochutili aj domácim korením „pikant“. Zaujímali sa, z čoho ho pripravujeme. Keď som im povedal, že polovicu tejto zmesi tvorí cuketa, nevedeli, čo to je. A tak som sa o pol jednej v noci vybral s baterkou do záhrady, aby som im tú cuketu ukázal. Pri poslednej návšteve Macedónska som im už niesol semená na zasiatie,“ spomína.
Jozef Gál pracoval aj ako vedúci odborného strediska colnej správy v Patinciach, kde vyučoval potravinárstvo a v roku 1993 stál pri zrode prvej colnej školy na Slovensku. Podieľal sa aj na tvorbe prvých skrípt pre tento druh školy. Po celý čas však bola jeho koníčkom história, z vlastného záujmu sa venoval problematike príchodu solúnskych bratov na Slovensku. Keď sa o tejto záľube dozvedeli jeho macedónski priatelia, pozvali ho do Ochridu, v ktorom pred príchodom na Slovensko pôsobili aj Konštantín a Metod.
V Ochride je veľa pamiatok spojených práve s dvojicou svätých misionárov. Podľa slov Jozefa Gála si obyvatelia Ochridu uvedomujú historickú prepojenosť so Slovenskom, a s Nitrou obzvlášť. Pri prezeraní fotografií si spomína aj na návštevu chrámu učenca solúnskych bratov svätého Klimenta či dedinky Svätý Naum, ktorá je od Ochridu vzdialená necelých päťdesiat kilometrov. Názov nesie podľa miesta, na ktorom je pochovaný ďalší z učencov Konštantína a Metoda. „Pri návšteve hrobu svätého Nauma som mal pocit, akoby na mňa pôsobili tajomné sily. Až potom som si uvedomil, že stojím na starobylom a historicky významnom mieste,“ opisuje mystiku miesta Jozef Gál.
Z objaviteľa krstný otec
Počas jednej z návštev Macedónska sa z Jozefa Gála a jeho dolnokubínskeho kolegu stali objavitelia. Na ceste z Prilepu do Ochridu ich zaujala tabuľa, ktorá informovala o odbočke na prímestskú časť Prilepu. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby na značke nebolo azbukou i latinkou vypísané Topolčani. „Nemohol som uveriť, čo vidím. Keby kamarát nemal so sebou fotoaparát a neodfotil to, asi by nám doma nikto neuveril, že sme v Macedónsku objavili Topoľčany. Síce bez mäkčeňa na L a s mäkkým i, ale predsa,“ spomína na „objaviteľskú“ cestu J.Gál. Po príchode na Slovensko kontaktoval primátora slovenských Topoľčian. Ten reagoval okamžite a spolu so zástupcami mestskej podnikateľskej sféry sa prišiel o existencii ešte jedných Topolčian presvedčiť priamo do Macedónska. Jozef Gál bol pri tom, rovnako aj zástupcovia miestnych i národných médií. „Pripravili si pre nás dvojhodinový privítací program v duchu miestneho folklóru a tradícií. Topoľčanci budú mať čo robiť, aby sa im vyrovnali,“ opisuje privítanie v macedónskom Topolcani. V polovici augusta pricestujú ich zástupcovia na návštevu Slovenska. „Mal by s nimi prísť aj miestny folklórny súbor, ktorý bude vystupovať na topoľčianskych hodoch.“
Jozef Gál opísal privítanie Slovákov v obci ako „nájdenie druhej rodiny“. Topoľčiansky primátor Pavol Segeš daroval náčelníkovi (starostovi) macedónskeho mesta knihu o slovenských Topoľčanoch, Jozef Gál zasa dostal vzácne víno. „Najprv som si myslel, že je to len obyčajná fľaša, originálne zabalená do drevenej škatule. Až potom ma macedónski kolegovia upozornili, že mi ich primátor práve dal dar, ktorý dostávajú len významné spoločensko-politické osobnosti,“ pochválil sa cestovateľ, ktorého nominovali za krstného otca macedónskeho Topolčani. Slováci ich nazývajú aj „malé“, keďže počet obyvateľov nepresahuje štyristo. Topoľčianski primátori si vymenili obchodné skúsenosti, dohodli sa na vzájomnej spolupráci a podpísali dohodu.
So slovenskou návštevou sa v Macedónsku vraj lúčili slovami: „My sme k vám priniesli písmo a vieru, vy k nám Topoľčany.“
