o podobnú situáciu ešte nezažil.
„Muž nastúpil do autobusu v Nitre. Sedel úplne vzadu, hada mal zrejme v ruksaku. V Trnave vystúpil, išiel na taxík,“ spomína si vodič autobusu, ktorý ani netušil, že prepravuje metrového plaza. „Už som sa vracal do Nitry, keď ma ten muž zastavil. Stihol ma ešte na trnavskej autobusovej stanici. Vraj si niečo zabudol.“
Prehľadávanie autobusu však trvalo mužovi akosi pridlho. Vodič si pomyslel, že asi stratil vzácnu vec. „Aj ľudia sa mu snažili pomôcť, on ale stále nepovedal, o čo ide. Nakoniec prišiel za mnou a spýtal sa: Čo teraz spravíme, pán vodič?“ Až vtedy sa František Gál dozvedel, že tou stratenou vecou je had – červená užovka. Okamžite o situácii informoval svojho nadriadeného: „Vozidlo nemôže byť v prevádzke, pokiaľ je tam had. Čo keby náhodou počas jazdy vyliezol a nejaký cestujúci by dostal infarkt? Preto som autobus odstavil, ľudia vystúpili. Niektorí nasadli na lučenecký expres, iní na seredský autobus. Mohli cestovať na lístky, ktoré mali zakúpené u mňa. Traja, čo sa neponáhľali, zostali čakať.“
Napriek intenzívnemu hľadaniu nebolo po hadovi v autobuse ani stopy. „Majiteľovi som zo srandy povedal, aby zapískal na píšťalku. On mi odpovedal, že hady sú hluché. Vyzeral ako seriózny mladý muž, ospravedlňoval sa za to, čo sa stalo. Ešte sa môjho vedúceho do telefónu pýtal, čo je dlžný za zdržanie autobusu. Po dlhšom komunikovaní však spojenie prerušil a odišiel smerom na železničnú stanicu. Vraj sa ponáhľal na vlak.“
Ešte pred svojím odchodom sa muž obrátil aj na vodiča taxíka, v ktorom predtým chvíľu sedel. „Zdvihol som sedačky, pozerali sme, hada nebolo nikde. Potom som viezol jednu pani aj s dieťaťom. Keď som sa vrátil, nedalo mi to: zdvihol som kabelku a had bol pod ňou. V rukaviciach som ho chytil a vyhodil von. Za 34 rokov, čo tu robím, sa mi to stalo prvý raz. Predstavte si, že by mi za jazdy niečo vyliezlo po krku,“ zauvažoval trnavský taxikár.
O vyhodeného hada sa postaral mladík z neďalekej trafiky. Dal ho do papierovej škatuľky. Neskôr si poňho údajne prišiel majiteľ. Dispečerovi SAD Nitra však telefón nebral. Otázka náhrady škody zatiaľ zostáva otvorená. „Mali sme zdržanie asi 25 – 30 minút. Keďže cestujúci v Trnave prestúpili na iné autobusy, nemusel som obslúžiť všetky zastávky a časovú stratu som dobehol. Do Nitry som prišiel len s desaťminútovým meškaním. Niektorí mi ani nechceli veriť, že to spôsobil had,“ konštatuje vodič autobusu František Gál.