Písmo:A^-|A⁺00

Tridsaťtriročná Henrieta žije s novým druhom. „Je mi veľkou oporou a dáva mi silu. Nemyslela som si, že chlap môže byť k žene aj taký dobrý,“ opisuje svoj terajší vzťah Henrieta. Z dvoch detí jej ostalo už len jedno. Päťročný Vincko svoj boj o život prehral, zomrel na Veľký piatok v nitrianskej nemocnici. „Mal choré srdiečko. Dvakrát mu ho operovali, ale nevydržalo. Teraz je určite v nebíčku,“ s plačom hovorí nešťastná matka. Valika, ktorá má osem rokov, sa usmieva a každého objíma. Dievčatko postihnuté rovnakou diagnózou nechápe, čo sa okolo neho deje. Má svoj vlastný svet. Potrebuje len lásku. Veľa lásky. Henrieta ukazuje Vinckove fotografie. „Niekto si myslí, že mi je teraz lepšie, že mám menej starostí. Nie je to pravda. Veď to bolo moje dieťa! A také nevinné,“ nevie sa ubrániť slzám. Pohreb bolo ťažké vystrojiť. Rodina je veľmi chudobná a často neboli peniaze ani na cestu do nemocnice v Nitre, aby pozreli Vincka. Strávil tam 193 dní. „Ľudia pomáhajú ako môžu, na obecný úrad posielajú finančné príspevky. Henrieta je ale veľmi skromná, je v nej veľa pokory. Peniaze si prišla zobrať, len keď naozaj potrebovala - a presne, koľko potrebovala. Keď išla za synom do nemocnice, vypýtala si presne na cestu,“ hovorí starostka Nány Zuzana Matusková. Pohreb malého Vincka mal byť financovaný z týchto peňazí a z príspevku obce, ale podľa slov starostky Vinckov biologický otec splatil určitú čiastku a Henrieta Bartalová tvrdí, že ostatné splatili oni. „K tomu všetkému mi lekárka na jar povedala, že som tehotná. Aj som sa potešila, aj zľakla. V prípade tehotenstva by bola veľká pravdepodobnosť, že dieťa sa narodí postihnuté. Ja si tiež zaslúžim zdravé dieťatko,“ hovorí osudom skúšaná žena. Nejaký čas žila v nádejou, že nosí pod srdcom bábätko. S druhom si už robili plány. Gravidita sa však nepotvrdila. Henrieta doteraz presne nevie, čo jej vlastne bolo. Jednoduchá, ale obetavá matka prijíma osud s oddanosťou. „Valika je veľmi šikovná, robí mi radosť. Chodí aj do školy,“ napriek všetkému je v nej materinská pýcha. Skromný domček, v ktorom bývajú, je čistý, cítiť v ňom starostlivú ženskú ruku. V predzáhradke sú kvety. Pre Henrietu je dôležité vytvoriť pocit šťastného domova. Jeden príbeh hovorí, že Boh prideľuje každej matke anjela, ktorý jej bude s dieťaťom pomáhať. Pri prideľovaní jednu matku vynechá. „Bože, na túto si zabudol,“ upozornia ho anjeli. „Nezabudol. Tej sa narodí postihnuté dieťa,“ odpovedá Boh. „A ona nemusí mať pomocného anjela? Veď ho potrebuje najviac,“ čudujú sa anjeli. „Bude ho mať. Vždy, keď sa pozrie do zrkadla, uvidí ho .“

Článok pokračuje pod video reklamou