Článok pokračuje pod video reklamou
Mama Jozefína jej na rovinu povedala, že buď bude bojovať a žiť, alebo sa vzdá a zomrie. Odvtedy sa malej Lucii drasticky zmenil život. Dievča si za pár mesiacov vytrpelo viac ako iní za celý život. Lucia vyrástla o šesť centimetrov, no súčasne schudla 28 kíl. Následkom chemoterapie prišla o dlhé žlté vlasy – to ju však trápi najmenej. Možno ešte menej ako to, že si nesplní svoj detský sen a nestane sa kaderníčkou. Chemické prostriedky, ktoré sa v kaderníctvach používajú, by jej škodili.
Predčasne narodená
Lucia bývala často chorá. Jej mama Jozefína hovorí, že za rok „dokázala aj trinásťkrát dostať angínu alebo chrípku“. Antibiotiká pritom nezaberali. Rodičia chatrný zdravotný stav dcérky pripisujú predčasnému pôrodu. Lucia sa narodila o dva mesiace skôr ako mala, vážila len 1,90 kilogramu a nemala celkom vyvinuté pľúca.
Napriek ochoreniam a častej absencii v škole sa Lucia učila dobre. Až do konca minulého roku. Vtedy sa jej náhle začali zhoršovať známky. „Keď som ju vyskúšala, všetko vedela. Potom mi z toho istého učiva priniesla guľu alebo štvorku. Začali sme tušiť, že niekde musí byť chyba,“ rozpráva Luckina mama Jozefína Šmirinová.
„Zabudla“ písať
Podozrenia gradovali, keď Lucia stratila schopnosť písať. Ruka sa stala nekontrolovateľnou: písala krivo, netrafila sa do riadku alebo napísala nové slovo na už napísaný text. Okrem toho ju bolievala hlava a napínalo ju na zvracanie. „To bolo počas januárovej dovolenky na chate, kde sme boli s kolegami. Len tak zo srandy sme dievčatám, ktoré tam boli, dali diktát,“ spomína si Jozefína. Lucia ho nezvládla ani len napísať, nevedela, ako sa jej po papieri pohybuje ruka.
Rodičia malej Lucie si mysleli, že sa jej vrátili problémy s očami, ktoré mala ešte v predškolskom veku. Lucia vtedy škúlila a na jedno oko mala v porovnaní s normálom veľkú odchýlku. Mesiac pred nástupom do školy absolvovala operáciu v Banskej Bystrici, kde jej zrak korigovali. „Škuľavosť jej na sto percent odstránili. Je to taký menší zázrak, lebo úplne sa to podarí len v minimálnom počte prípadov. Lekári nám vraveli, že mali deti, ktoré operovali aj šesťkrát, ale úplne napraviť zrak sa im už nepodarilo. Do Banskej Bystrice sme dochádzali na kontrolu každé štyri mesiace, nechceli nás nechať, aby sme chodili do Zlatých Moraviec alebo Nitry. Pre tých lekárov je Luckino uzdravenie dôvodom, aby boli na svoju prácu pyšní,“ hovorí Jozefína.
Nádor v hlave
„Stále sme dúfali, že hlava ju pobolieva len kvôli očiam. Na chate sa však bolesti vystupňovali,“ povedal otec Lucie Miroslav Šmirina. Čo najskôr ju preto zobrali na vyšetrenia do Zlatých Moraviec a Nitry. Lekári dievčaťu našli nádor v zadnej časti hlavy. Tlačil údajne na dýchacie cesty a srdce a priamo ohrozoval jej život. Chýbali asi len dva týždne, kým by sa spustili metastázy.
Luciu previezli do Bratislavy. Rodičom ponúkli psychológa, aby o chorobe Luciu informoval. „Nepotrebovala ho, už to vedela od podobne starých dievčat, ktoré boli v nemocnici s rovnakým osudom. Naša Lucia myslením už nie je ako dvanásťročné decko a zvlášť nie po začiatku choroby. Nikdy nebola pochabá, ale na onkológii deti rýchlo dospievajú,“ povedala mama. „Čo mi je, som sa dozvedela od kamarátok, ktoré so mnou ležali na izbe. To boli dve spolužiačky z jednej dediny, jednej školy a jednej lavice. A obidve mali nádor na hlave,“ povedala Lucia.
Tesne po operácii, keď ešte Lucia nehybne ležala na posteli, si jej mama začala písať poznámky. Vyliala si do nich dušu, popísala, ako sa o chorobe dozvedeli a čo všetko sa odvtedy zmenilo. „Mami, to je ako v zlom filme,“ povedala jej Lucia, keď notes objavila. „V tej zlosti som ho hodila do koša. Teraz aj banujem,“ vraví Jozefína.
Chemoterapia má desivé účinky
Utrpenie sa po operácii ešte ani zďaleka neskončilo. Lucia teraz musí znášať dávky chemoterapie. Po každej takmer mesiac nechodí, nerozpráva, neje, nemôže ísť na záchod. „Niekedy sedí na záchode a druhú misu, do ktorej vracia, má na kolenách. Tak jej je zle po chemoterapii. Musí ale vydržať do polovice budúceho roku, dovtedy bude dávky dostávať,“ povedala mama.
Napriek obrovským bolestiam sa Lucia nevzdáva. Zaumienila si, že Základnú cirkevnú školu sv. Don Bosca v Zlatých Moravciach dokončí so svojimi spolužiakmi. V ústrety jej vyšli aj učitelia. Našli sa takí, čo dochádzajú z Nitry a napriek tomu mali čas, aby sa s Luciou učili u nej doma v Prílepoch. Na oplátku im sľúbila, že sa bude učiť, koľko bude vládať.
Liečba Lucie rodinu vyčerpáva aj finančne. Na starej embéčke ju zvládli doviezť na prvé vyšetrenie do Nitry. Keď ju ale previezli do Bratislavy, auto na cestu za dcérou si museli požičiavať od suseda. Prvé dva týždne za ňou dochádzali každý deň, báli sa, že Luciu vidia naposledy. Potom sa Jozefína Šmirinová pri nemocnici ubytovala. „Začiatok roka sme mali skutočne ťažký. Muža po devätnástich rokoch prepustili z práce, teraz už našťastie má nové zamestnanie. A ja som zarábala 6,5-tisíca. Opatrovateľský príspevok mi nechceli schváliť. Je normálne, aby nejaká posudková lekárka spochybnila, či je rakovina závažná choroba?“ pýta sa pani Šmirinová.
Fantastickí ľudia
Napriek tejto skúsenosti si lekárov váži. Personál, čo pracuje v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, je podľa nej kolektívom fantastických ľudí. Podobne aj pracovníci ubytovne, ktorú v blízkosti nemocnice prevádzkuje Liga proti rakovine. „Mali by mať ministerské platy, pretože v tej nemocnici sa sestričky a lekári pre deti maximálne obetujú. Napriek problémom, ktoré majú choré deti, sa im snažia vytvoriť atmosféru jednej veľkej rodiny. Špeciálne dobré skúsenosti máme so sestričkou Gitkou Pažitnou, ktorá vydala knihu príbehov z detskej onkológie. Čo sa bežne dostane do sveta, sú len omrvinky z toho, čo sa tam naozaj deje,“ podotkla pani Jozefína.
Zvládnuť Luckinu chorobu po finančnej stránke dáva poriadne zabrať. A to i napriek pomoci rodiny, susedov aj neznámych ľudí. Pri nedávnej návšteve lekárne doplácali Šmirinovci na lieky deväťtisíc korún. „Dnes som dala za desať tabletiek 1 600 korún. Lucia ich má na najbližšie tri dni,“ povedala pri našej návšteve Jozefína Šmirinová. Čo jej dcére lekári predpíšu, to jej napriek ťažkej finančnej situácii kúpi. Nechce vymýšľať a kombinovať lacnejšie lieky, aby Luciu nezabila. „Dcére by som dala aj to posledné.“
Rodine finančne pomohlo už niekoľko ľudí, manželia Jozef a Simona Predáčoví zo Zlatých Moraviec vyhlásili pre Luciu zbierku. Okrem toho ich svojou pomocou podporujú aj členovia Ligy proti rakovine na čele s prezidentkou Evou Sirackou a vedúcou ubytovne Vierou Miškóciovou. Ak máte záujem Lucii Šmirinovej pomôcť, môžete peniaze poukázať na číslo účtu 1965 655 358/200.
