Článok pokračuje pod video reklamou
História obce však siaha podľa archeologických nálezov ďaleko do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška takzvanej „Venuše“. Obec Dolná Streda je i rodiskom jaskyniara Jána Majku, objaviteľa jaskyne Domica, a básnika Vojtecha Mihálika. Ako farár tu pôsobil i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský. Známy je aj rodák Alojz Kováč, ktorý napísal knihu s názvom „Ľudia z dedinky pri Váhu“, kde zachytáva osudy, prácu ľudí bežný i sviatočný život obyvateľov obce v rokoch 1918-1945. Knihu daroval obci Dolná Streda ako prílohu k dedinskej kronike.
Starostom Dolnej Stredy je od roku 1990 Ing. Ján Vranka, obecné zastupiteľstvo pracuje v zložení Ing. Iveta Koštrnová, Ing. Pavol Hornák, Milan Raninec, Jozef Osušan, Ing. Anton Polák, Stanislav Rajninec, Marián Rakús, Vladimír Vaško a Ing. Vít Vranka. Funkciu hlavnej kontrolórky si zodpovedne plní Irena Krajčírová.
V pomerne dobrom stave sa udržuje obec aj vďaka ľuďom, ktorých zamestnávajú v rámci aktivačných prác. Na rozdiel od iných obcí tu ľudia nemajú núdzu o prácu. Dolná Streda je totiž jediná obec v okrese Galanta, ktorá má priemyselný charakter a na počet obyvateľov je tu najviac podnikateľov a priemyslu. Pôsobí tu jedenásť priemyselných subjektov, ďalšie dva pribudli v časti bývalej Niklovej huty, okrem toho je v obci takmer štyridsať podnikateľov a obslužných činností.
„Snažíme sa realizovať viaceré investičné akcie. Tento rok sme sa rozhodli vybudovať novú časť cintorínskej ohrady a časť miestnej komunikácie od Váhovskej cesty na Ulici pod hrádzou. Tá sa zatiaľ nezrealizovala kvôli chýbajúcej kanalizácii. Cesta je v zlom stave a rôzne výtlky opravujeme zaštrkovaním. Chceme ju spevniť asfaltom, pri budovaní kanalizácie tu bude iba úzky výrez a cesta bude potrebovať len minimálnu opravu. Poslanci to však neschválili, hoci by sa prostriedky našli. Našou prvoradou úlohou je odkanalizovanie takzvanej Chládočnej ulice. Chceme tým zabrániť vtekaniu dažďových vôd do dvorov jej obyvateľov,“ hovorí starosta Vranka.
Dolná Streda je členom Regionálneho združenia Jaslovské Bohunice. Združenie vzniklo z podnetu obcí v okolí elektrárne Jaslovské Bohunice, aby svojím spôsobom sledovali ich činnosť a dopad na životné prostredie. ZMOS pre starostov organizuje aj rôzne poznávacie pobyty. „Pred ôsmimi rokmi som sa dostal napríklad do Holandska. Istý súkromník tam likviduje komunálny odpad. Rôzne knihy, platne a televízory zreparoval a za lacné peniaze ich predával na ďalšie použitie. Boli sme aj v továrni, ktorá spracovávala odpad spaľovaním. Čo zostalo sa zmiešalo s hlušinou a používali to napríklad na zasýpanie kanálov,“ spomína starosta.
Nové domy si tu stavajú obyvatelia Serede i Bratislavy
V Dolnej Strede bolo približne osemdesiat starých domov. Tie väčšinou odkúpili obyvatelia Serede, Trnavy alebo z okolia Bratislavy. Dolná Streda má totiž výhodnú polohu, je v blízkosti rýchlostnej komunikácie R1. Cesta autom do Bratislavy trvá približne štyridsať minút. Pomerne blízko je do okresného mesta Galanta.
„Blízko je i Sereď, s ktorou sme boli od 70. do 90. rokov spojení v jeden celok. Na začiatku 90. rokov sme sa však odčlenili na základe žiadosti občanov. Bývalý tajomník národného výboru a posledný predseda mi vtedy osobne povedal, že o rok a pol prídeme kolenačky, aby sme sa pripojili naspäť k Seredi. Je tomu už 16 rokov a kolenačky nechodíme. Zo Serede však chodia ľudia sem a pýtajú sa, kde by si mohli postaviť dom, lebo tu chcú bývať. Výhodou je, že vo všetkých uliciach máme vybudované všetky inžinierske siete, ako je voda, plyn, kanalizácia, verejné osvetlenie a rozhlas,“ hovorí Ján Vranka. V obci pribudlo veľa krásnych viliek.
Záhradkári sa chystajú na Agrokomplex
Takmer každý občan Dolnej Stredy má záhradku, v ktorej chce mať niečo nové. Aj z tohto dôvodu sa chystajú opäť navštíviť nitriansky Agrokomplex. Minulý rok sa im páčila aj súťaž Jablko roka v Bojniciach. Predsedom záhradkárskeho spolku je Ing. Emil Majerník. Vyvrcholením ich činnosti býva výročná schôdza. Najčastejšie ju organizujú vo februári. Po zhodnotení celoročnej činnosti nasleduje druhá časť - degustácia nimi dorobených vín.
Prišli na spôsob prekrytia odkaliska
Minulý rok schválili novú územno-plánovaciu dokumentáciu. Tá obsahuje aj lokality na stavbu rodinných domov. Podobná výstavba tu bola v minulosti pozastavená z dôvodu rozvoja niklovej huty. V minulosti produkovala tony popolčeka z produkcie teplárne. Pôvodne sa mal popolček spracovávať na pórobetonové kvádre. Keď postavili fabriku na ich výrobu, zistili, že nie je vhodný na výrobu kvádrov. Preto popolček putoval na odkalisko s rozlohou dvadsaťpäť hektárov. Obec teraz odkalisko prekryla zeminou a zatrávnila. Keďže je to v blízkosti Váhu, zrejme tu vznikne kemping. Z niklovej huty sa čudovali, že na taký jednoduchý spôsob neprišli. Celý čas vydávali veľké peniaze na polievanie popolčeka, aby sa z neho neprášilo a zeminu z Cukrovaru Sereď vozili na skládku odpadov.
Z materskej školy mal byť klub dôchodcov
Obec má v súčasnosti 1 407 obyvateľov, z tohto počtu je 251 detí, mužov od 18 do 60 rokov 432, detí do 15 rokov 191, žien vo veku od 18 do 55 rokov je 460, obyvateľstva nad 15 rokov 1216. „Do materskej školy chodí vyše štyridsať detí, základnú školu v ročníkoch 1. až 4. navštevovalo v uplynulom školskom roku 34 žiakov. Tieto triedy sme kvôli ich nízkym počtom museli spájať,“ hovorí starosta obce. Pôvodne to vyzeralo tak, že budú musieť zatvoriť materskú školu. V tomto prípade by časť jej priestorov využili na zriadenie klubu pre dôchodcov, prípadne na nejaké centrum na poskytovanie služieb starším občanom. Momentálne však nič nerušia. Riaditeľkou materskej školy je Jana Kudláčová, riaditeľkou základnej školy Mgr. Marta Kuklišová.
Majú chránené vtáčie územie
Pomerne silnou organizáciou je Rybársky zväz Sereď. Združuje rybárske areály v Dolnej Strede, Šintave a v Bábe. Rybársky areál v Dolnej Strede vznikol z bývalého koryta starého Váhu, ktorý bol po vojne zregulovaný. Jeho súčasťou je aj ťažba štrku. Chodí sem veľa rybárov, mnohí sú však nedisciplinovaní, preto porybný František Strapáč po nich musí odpratávať množstvo odpadkov. Na viacerých miestach sa dokonca objavili aj divoké skládky. Našli tu aj odpad z istej fabriky. Je to smutné, lebo tento rybársky areál v súčasnosti zapadá do takzvaného vtáčieho ostrova. Objavil sa tu ojedinelý druh vtáka, ktorým je bučiak nočný. Hniezdi aj na východnom Slovensku.
Boja sa najmä požiarov
Miestni poľovníci majú svoje stredisko v susednej obci Nebojsa. V združení sú tiež obce Gáň a Veľká Mača. Na rozlohe 2 280 hektárov sa venujú najmä ochrane zvierat. Veľkým problémom je takzvané odkalisko po Niklovej huti. Z 25 hektárov asi päť patrí cukrovaru. Rastie tu však ľahko horľavá trstina, v ktorej hniezdi množstvo vtáctva, ale zdržujú sa tu aj srny. Stalo sa už, že pri požiari tu poľovníci našli aj popáleného srnca, ktorého museli odstreliť. Predsedom poľovníkov je Kamil Šušla.
Obecnou raritou je takmer dvestoročná lipa
V parku v blízkosti kostola sa nachádza obrovská lipa. Ľudia hovoria, že má aspoň dvesto rokov. Podľa ústneho podania tu bolo svojho času vysadených šesť líp v tvare „E“, čo je prvé písmeno Elizabeth. Išlo o Alžbetu Habsburskú Sissi, ktorú zavraždili v Taliansku. Lipy tu vraj vysadili na jej počesť. „Prežila iba táto. Pravidelne ju chodí ošetrovať jedna odborná firma zo Serede. Lipa má takú košatú korunu, že ja jej hovorím dáždnik svätého Petra,“ dozvedáme sa od starostu.
Obecnými pamiatkami sú kostol i socha sv. Jána Nepomuckého
Súčasný barokovo-klasicistický kostol sv. Jakuba mal svojich predchodcov. Predošlý drevený kostol v roku 1212 vypálili vojská Matúša Čáka z Trenčína. Súčasný kostol je vynovený aj po tohoročnom vymaľovaní, keď obec na jeho rekonštrukciu uvoľnila stotisíc korún zo svojho rozpočtu. V blízkosti kostola sa nachádza pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Súsošie je však poškodené. Ten istý reštaurátor, ktorý ho opravil pred jedenástimi rokmi, sa nedávno bez súhlasu starostu pokúsil urobiť sadrový odliatok. Robil to však tak „odborne“, že sa mu sadra nalepila na sochu a pri jej stŕhaní opadali aj kusy sochy, anjelovi odtrhli aj ľavé krídlo.
Mali vraj najlepšiu mládežnícku organizáciu
V rokoch 1976 až 1985 tu veľmi dobre fungovala mládežnícka organizácia. „Boli sme najlepšia dedinská mládežnícka organizácia v okrese Galanta. Mali sme asi 35 členov a organizovali sme akcie rôzneho druhu. Medzi najznámejšie patrila maškaráda pri fašiangoch aj so zábavou a s pochovávaním basy. Na niektorých som hral aj richtára, aj farára. Päť rokov som bol predsedom tejto organizácie. Svoju miestnosť chceli aj súčasní mladí, keď som sa ich však pýtal, čo tam budú robiť, nemali žiaden program. Keby prišli s konkrétnou predstavou, klubovňu dostanú,“ hovorí Ján Vranka. Z rozpočtu obce by sa vraj našli aj nejaké prostriedky na ich podporu, zachovala sa aj časť zariadenia z predošlého obdobia.
Seniori majú aj spevácku skupinu
V Dolnej Strede už niekoľko rokov vyvíja činnosť Klub dôchodcov. Mal už aj stodvadsať členov. Vedie ho Ladislav Vaško, ktorý by rád nadviazal na činnosť jeho dlhoročného predchodcu Emanuela Radimáka, s ktorým sa navždy rozlúčili minulý rok. Dôchodcovia sa takmer pravidelne stretávajú aspoň raz do mesiaca, kedy oslavujú životné jubileá svojich kolegov. Najvýznamnejšie stretnutia sa však konajú vždy v novembri, pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Už pätnásťročnú tradíciu majú aj stretnutia v reštaurácii Romantik. Stretávajú sa v nej jubilanti vo veku 60 rokov a jubilanti nad 70 a 75 rokov. Žiaľ, s mnohými sa už museli rozlúčiť navždy. Pred dvomi rokmi napríklad aj so storočnou jubilantkou Jozefínou Kováčovou.
Už približne dvadsať rokov pôsobí v Dolnej Strede spevácka skupina Klubu dôchodcov v zložení Blažena Šlapáková, Františka Bublincová – vedúca skupiny, Ružena Knážiková, Mária Dedíková a Angela Hindáková. V ostatnom čase vraj spievajú najmä na pohreboch.
Zo športov dominujú futbal, turistika i plavba takzvaných ľadových medveďov
Hlavným športom je aj tu tradične futbal. Športový klub Dolná Streda má mužstvá žiakov, dorastencov i dospelých. Futbalistov vedie Ľuboš Šúry. Počas obecných turnajov sa vedia dať dokopy aj takzvané domáce tímy a spoločne so starými pánmi bojujú raz do roka o Pohár starostu obce. Z Dolnej Stredy pochádzajú aj futbaloví reprezentanti Kamil Majerník, ktorý hrával za Trnavu a František Rapan za AC Nitru. Vanek Daniel zas bol reprezentantom v hode diskom a oštepom. Samostatnou skupinou sú miestni turisti pod vedením Majtána Jozefa. V rámci vodného diela Horná Kráľová chcú vybudovať rekreačné zariadenie a cykloturistický chodník. Na vodnom diele sa okrem toho pripravuje premávka výletnej lode, ktorá bude chodiť aj cez Dolnú Stredu až do kempingu v Seredi. Na Katarínsku nedeľu tu organizujú aj plávanie otužilcov, takzvaných ľadových medveďov. Vlani sa konal siedmy ročník, z toho päťkrát tu bol aj spevák Martin Babjak a vždy sa mu tu vraj veľmi páčilo. Domácich ľadových medveďov reprezentuje Štefan Fraňo.
