„Dielo tohto dánskeho spisovateľa a filozofa ma zaujalo najmä tým, že bol veľmi kritický k svojej dobe. Jeho najplodnejšie tvorivé obdobie bolo v rokoch 1843 až 1851. Vo svojich knihách poukazoval najmä na stratu autenticity. Bol svojský tým, že sa správal a o všetkom písal tak, akoby prežíval svoj posledný deň. Bol najmladší zo siedmich súrodencov. Piati z nich zomreli pred 33. rokom svojho života. Aj preto si bol Kierkegaard vedomý, že dlho na tomto svete nebude. Žil v rokoch 1813 až 1855, napriek tomu napísal približne 35-tisíc strán textu! Kto z nás toľko napíše za svoj život? Keď napísal knihu Záverečný nevedecký dodatok k filozofickým drobkom, tak z celej Kodane, ktorá mala vtedy 120-tisíc obyvateľov, sa jej predalo len štyridsať kusov. Pre svoje názory bol nepohodlný pre spoločnosť i pre svojich spoluobčanov. Napriek tomu tvrdil, že jeho čas ešte len príde a mnohí profesori a docenti budú študovať a uznávať jeho diela, a budú na ich základe získavať svoje kvalifikačné hodnosti,“ charakterizoval dielo Kierkegaarda Roman Králik.
K dielam tohto spisovateľa sa dostal počas svojich štúdií teológie a filozofie. Práve vtedy ho Kierkegaard fascinoval. Zároveň zistil, že práve jeho literatúra na Slovensku prakticky neexistuje. Boli tu nejaké dve-tri knihy. „Začal som po nich pátrať vo vedeckých knižniciach. Tam si však za vypožičanie anglickej štúdie účtujú štyristo korún a ešte k tomu musíte bývať v Bratislave. Našťastie tam mám tetu, ktorá si knihy brala na svoje meno. Moja manželka Eva bola tiež veľmi trpezlivá s požičiavaním a kopírovaním kníh, čo bolo finančne náročné. V tomto období začal existovať. Kontaktoval som autorov, ktorí o Kierkegaardovi niečo napísali. Vždy som ich požiadal, či by mi jeho knihu alebo to, čo o ňom spracovali, nemohli venovať. Postupne mi prichádzali knihy z USA, Japonska, Dánska či Austrálie. Práve vtedy sa mi podarilo skontaktovať s Juliou Watkinovou. V tom čase som si robil dizertačnú prácu v Prahe. Keď som jej vysvetlil, čo všetko potrebujem, tak mi jednoznačne poradila, aby som išiel študovať do Ameriky. Keď som sa jej položartom spýtal, či mi dá odporučenie, doslova obratom mi prišla odpoveď, že som tam prijatý, mám si poslať iba žiadosť. Tak sa mi na tri mesiace podarilo dostať sa na St. Olaf College - Hong Kierkegaard Library v Northfielde, do knižnice s 15-tisícmi zväzkov len o Kierkegaardovi. Celý pobyt a cestu mi hradili Američania, mal som tam svoju kanceláriu a spolužiakov z celého sveta napríklad z Mexika, Španielska, Talianska, Argentíny, USA, Dánska... Keď v knižnici videli, ako ma štúdium baví, venovali mi viaceré knihy od Kierkegaarda a monografie. Dokonca mi jeden priateľ Junius Stenseth venoval knihy svojho syna Jonathana, ktorý zomrel na leukémiu... Neskôr mi vedúca knižnice pani Lundová povedala, že už mám toľko kníh, že knižnicu o Kierkegaardovi môžem zriadiť aj na Slovensku. Tak som v minulom roku navštívil vtedajšieho riaditeľa Mestskej knižnice v Šali Miroslava Demína a odvtedy je táto výnimočná zbierka sprístupnená aj obyvateľom Šale,“ spomína Roman Králik, ktorý medzitým s úspechom dokončil štúdium na tretej univerzite.
V tomto roku publikoval svoju prvú knihu Problém zvaný Kierkegaard. Jej slávnostný krst sa za prítomnosti dánskeho veľvyslanca na Slovensku Jrgena Munka Rasmussena uskutočnil v polovici júla. Keď Dánske veľvyslanectvo v Bratislave uvidelo jeho publikačné výsledky a záujem o Kierkegaarda, finančne a návštevou podporilo vydanie tejto knihy. Ďalšia kniha o Kierkegaardovi vyjde už v septembri, možno v októbri. Najzložitejšie bolo získať finančnú podporu. Keď si už zúfal, starosta Močenka Stanislav Šimko a primátor Šale Tibor Baran mu prisľúbili financovanie knihy. Táto druhá kniha bude vydaná v spolupráci Filozofickej fakulty Univerzity Konštatntína Filozofa (UKF), Katedry etiky a katechetiky (C. Diatka, L. J. Veverka), Pedagogickej fakulty UKF, Katedry cudzích jazykov (A. Péntek a J. Filo) a Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (A. Demúth, A. Vydra).
„Kierkegaard si želal skromný pohreb. Evanjelická cirkev ho však pochovala priam pompézne. V dobe, keď tento filozof žil, mnohí videli len pokrok, presadzovala sa teória, že ľudstvo nemá problém. Kierkegaard však upozorňoval najmä na zúfalstvo, stále tvrdil, že človek prežíva utrpenie, podstupuje priveľa bolesti. Až keď prišla prvá svetová vojna, ľudia si odrazu začali uvedomovať, čo znamená úzkosť, zúfalstvo, strach, že všetko o čom už v rokoch 1838 - 55 Kierkegaard písal, platí prakticky stále,“ dodáva Roman Králik, ktorého snom je usporiadať konferenciu o Kierkegaardovi a vydať zborník s názvom Kierkegaardovo mesto - Šaľa, za účasti bádateľov z Českej a Slovenskej republiky. V súčasnosti ho zamestnávajú ešte dve veci založenie občianskeho združenia: Kierkegaardova spoločnosť na Slovensku a vybavuje si opäť zahraničné štúdium v USA, predtým však musí dokončiť štúdium na Pedagogickej fakulte UKF, kde študuje angličtinu a literatúru pod vedením Evy Malej a Silvie Pokrivčákovej.
Životným krédom Romana Králika sú slová jeho učiteľa, profesora Jána Liguša dekana fakulty na Karlovej Univerzite v Prahe, ktorý hovorieva: „Človek si musí uvedomiť, že nič, žiadny úspech nedosiahne sám. Vždy si musí vážiť ľudí okolo a nezabúdať na spoluprácu.“