Písmo:A^-|A⁺00

Na olympiáde súťažili ako tím, ale súčasne aj každý sám za seba. Do Južnej Kórey s nimi cestovali traja slovenskí mentori, ktorých úlohou bolo okrem iného prekladať testy z angličtiny. Spolu s autormi súťaže sa snažili dosiahnuť čo najlepšie ohodnotenie. Každé riešenie sa totiž dalo chápať viacerými spôsobmi a nedal sa vylúčiť žiadny konečný výsledok. Pobyt v meste Gyeongsay trval desať dní, súťaž trvala dva dni. Prvý deň absolvovali študenti päťhodinovú prax a na druhý deň ich čakali teoretické testy. Do laboratórií boli národnostne rozdelení tak, aby si nemohli radiť. Každý dostal notebook, dvestopäťdesiat ľudí mohlo teda pracovať naraz. Olympiáda vraj Južnú Kóreu stála v prepočte tri miliardy korún. Hospodársku úroveň vraj bolo vidieť hlavne na rozvinutejšej infraštruktúre, šestnásťposchodových panelákoch a elektrických stĺpoch, ktorých tam bolo neúrekom. Skoro všetko vraj bolo pomenované Hyundai (prekvapujúce pre Erika bolo, že sa tak volala dokonca aj nemocnica). „Veľké koncerny sa snažia ovplyvňovať všetky sféry života, nie sú úzko špecializované,“ povedal Erik „Ľudia sú veľmi slušne vychovaní a veľmi ochotní - vždy sa snažia vyhovieť.“ Erikovi napríklad dovolili počas laboratórnych prác jesť čokoládu, ktorú zbožňuje. Jedlo podávané na švédskych stoloch bolo vraj priam európske. Kórejské národné jedlo - kapustu kim - chi nejedol, pretože nerád experimentuje s jedlom. „Radšej mám laboratórne experimenty,“ vtipkuje Erik. Dostávali tiež európsku vodu vo fľaškách, aby vraj nemali žalúdočné problémy z domácej, na ktorú nie sú zvyknutí. Domov telefonovali z kórejských telefónov, pretože súťažiacim odobrali mobily. (Nakoniec zistili, že zbytočne, pretože v Kórei nie je dostupná naša mobilná sieť.) Voľný čas trávili prechádzkami po okolí, po meste sa pohybovali len so sprievodcom. Slovenský tím sprevádzala Kórejčanka Jung Hyang Choi, s ktorou sa rozprávali po anglicky. Kamarátov si našiel v českom a poľskom tíme, doteraz si píše s jedným Arménom. Spolu videli skanzen, navštívili aquapark, učili sa rôzne kórejské ľudové umenia. Dokonca si vyskúšali výrobu ryžového koláča. Všetky výlety vraj boli charakteristické tým, že cesta trvala dlhšie ako čas strávený priamo na mieste. Posledný deň v Južnej Kórei sa niesol v znamení veľkej ceremónie pri príležitosti odovzdávania cien. Desať percent súťažiacich si odnieslo zlaté medaily, 20 % strieborné a 30 % bronzové medaily. Najúspešnejšou bola vraj Čína, ktorá získala štyri zlaté, veľmi dobré výsledky mali tiež Kórea, Rusko a Ázia. Erik dostal bronzovú medailu, slovenský tím získal ešte tri strieborné medaily. Ocenili najlepšiu študentku, najlepšiu teóriu a vyhlásili aj absolútneho víťaza. Erik sa chémii venuje od detstva, olympiády vyhrával už v základnej škole. Jeho schopnosti už vtedy podchytil a ďalej rozvíjal dnešný riaditeľ novozámockého gymnázia Milan Holota. Budúci rok Erika čakajú maturity a prijímacie skúšky na vysokú školu. Rád by, samozrejme, študoval chémiu. Pre jeho doterajšie vynikajúce výsledky sa mu to určite podarí. Na medzinárodnej súťaži bol prvýkrát. Budúci ročník sa má konať v Moskve a Erik na ňom určite nebude chýbať. Na Slovensku mu totiž málokto môže konkurovať. Pre Erika bol celý pobyt v Južnej Kórei jedným obrovským zážitkom. Rád by sa tam šiel pozrieť znova.

Článok pokračuje pod video reklamou