Slovenský štvorkajak s posádkou Komárňancov Richardom Riszdorferom, Michalom Riszdorferom, Erikom Vlčekom a Piešťancom Róbertom Erbanom získal na majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike v Szegede zlato na 500 m trati, keď vo včerajšom finále triumfoval časom 1:20,606 s vyše polsekundovým náskokom pred domácimi Maďarmi. Zverenci trénera Tibora Soósa si tak napravili chuť po sobotňajšom nevydarenom finále na
olympijskom kilometri, kde finišovali až na piatej pozícii a opäť potvrdili, že káštvorka je vlajkovou loďou slovenskej rýchlostnej kanoistiky. Vo finále päťstovky boli po polovici trate na striebornej priečke tesne za Rusmi, na druhom 250-metrovom úseku však vystupňovali tempo a suverénnym spôsobom si vybojovali najcennejší kov. Slováci odplatili Maďarom prehru zo soboty z 1000 m trate, bronz patrí Poliakom. Pre Richarda a Michala Riszdorferovcov i Vlčeka je to už piaty titul majstrov sveta v K4. Komárňanskí vodáci zaknihovali na MS 2002 v Seville i MS 2003 v Gainesville zlatý double, keď premožiteľa nenašli na tisícke ani na päťstovke. Michal Riszdorfer si zlato z päťstovky v Szegede veľmi cení. „Bol to veľmi ťažko vybojovaný kov, ktorý má v našej zbierke úspechov významné miesto. Po nevydarenom finále na tisícke sme sa dokázali zmobilizovať. Povedali sme si, že zo Szegedu sa v žiadnom prípade nechceme vrátiť s prázdnymi rukami. Päťstovka je traťou, kde človek nemôže príliš špekulovať a obzerať sa po svojich najvážnejších súperoch. Zo začiatku som vnímal iba Ričiho, ktorý pádloval na pozícii háčika. Asi päťdesiat metrov pred cieľom som to celé začal viac prežívať. Pozrel som sa doprava i doľava a videl som, že naša loď je o poriadny kus vpredu. Zmocnila sa ma obrovská radosť, nakoľko som vedel, že víťazstvo nám už neunikne. Získať zlatú medailu na MS je perfektný pocit. Som rád, že sme Maďarom na ich pôde vrátili prehru z tisícky. Dnes nám konečne prialo i počasie,“ povedal pre médiá Michal Riszdorfer. Jeho mladší brat, háčik lode, Richard bol takisto zhovorčivý. „Myslím si, že sme išli fantastickú jazdu. Verili sme si, päťstovka nám tento rok vychádzala lepšie ako kilometer. Keď sme pred pretekmi videli, že vietor nefúka, verili sme, že to bude na medailu. Obávali sme sa Maďarov, ale ani oni na nás nestačili. Posledné metre som sa už ťahal do cieľa iba očami, lebo som vydal zo seba všetko. Išli sme od začiatku naplno, päťstovka je hop alebo trop, nám to vyšlo. Rusov, ktorí vraj boli na medzičase pred nami, som vôbec nevnímal, my sme si išli svoje.“ Pre Richarda to bol piaty titul majstra sveta, rovnako ako pre Erika Vlčeka, ktorý povedal. „Prialo nám počasie, dokázali sme, že aj v sobotu vo finále na kilometri by to bolo na medailu, keby nás nezastavil vietor. Odchádzame domov spokojní, máme zlato, budem si mať doma čo zavesiť na stenu. Medaila zo Szegedu je zvlášť krásna.“ - ts, md-
