Obľubuje zemité farby
Miriam Podbehlá maľuje len na prírodný čínsky hodváb. Venuje sa hlavne úžitkovému výtvarníctvu. Najradšej robí doplnky k oblečeniu - šatky, šály, štóly na spoločenské šaty. Hodvábne výrobky kupuje už ručne obšité rôznych rozmerov v špeciálnych predajniach s umeleckými potrebami. Na maľovanie na hodváb používa syntetické farby, ktoré sú vodou riediteľné a medzi sebou miešateľné. „Rada sa hrám s farbami, páčia sa mi ich kombinácie. Blízke sú mi zemité farby a ich odtiene,“ hovorí. Okrem farieb je na maľovanie na hodváb potrebná špeciálna kontúra guta. „Pomocou nej sa nakreslí na hodváb požadovaný tvar alebo obrázok. Kontúra zabraňuje nežiaducemu rozpíjaniu farby na hodvábe. Býva farebná alebo efektných kovových odtieňov. Zlatú, striebornú a medenú používam najradšej,“ hovorí Miriam Podbehlá. Dodáva, že záleží od motívu, ktorý chce maľovať. „Ak je to želateľné, použijem len priesvitnú kontúru,“ vysvetľuje. K jej pracovnému materiálu patrí ešte napínací rám. Pomocou neho sa nastavuje veľkosť napnutia hodvábu. Základné vybavenie na maľovanie na hodváb však nestačí. Na to, aby vzniklo umelecké dielo, je potrebná zručnosť a poriadna dávka fantázie.
Inšpiruje sa prírodou
„Najradšej maľujem spontánne, z hlavy, lebo mám veľkú predstavivosť. Motív si občas nakreslím na papier. Slúži mi na rozvrhnutie perspektívy na hodvábe,“ prezrádza Miriam. Hovorí, že je to dôležité najmä pre začínajúcich umelcov. „Hodváb i ostatný materiál je pomerne drahý. Ak by sa mi niečo nepodarilo, znamenalo by to problém. Farba sa totiž z hodvábu nedá odstrániť, úpravy zostanú viditeľné.“
Motívy, ktoré umelkyňa vytvára, sú rozmanité. „Mávam obdobia, kedy sa zameriavam na lúčne kvety či geometrické tvary a abstrakcie. Pred rokom ma oslovili aj ilustrácie z rozprávok.“ Z tohto obdobia pochádzajú aj jej dve obľúbené diela - šatky. Prvá je s motívom jari, ktorú symbolizuje slnko a kvety, na druhej je zobrazená klauniáda. Namaľovala aj hodvábne večerné šaty. „Zdobí ich motív červených divých makov.“ Kvetmi sa nechala inšpirovať aj pri výzdobe pánskych viazaniek.
Technika maľovania na hodváb nie je jednoduchá. Ťahy kontúrou sa nanášajú súvislou čiarou, ktorá musí byť pretlačená na druhú stranu hodvábu. Celý obrázok sa napokon zafixuje zažehlením. „Kresba je z oboch strán rovnaká. Hodvábny výrobok sa ľahko udržuje. Perie sa v rukách pri teplote 30 stupňov Celzia. Je farbostály,“ konštatuje Miriam Podbehlá.
Láka ju štúdium
výtvarného umenia
Výrobky z ručne maľovaného hodvábu sú vyhľadávané pre ich originalitu a nevšednosť. Oceňujú ich ľudia, ktorí inklinujú k prírodným materiálom. „Doteraz som vytvorila viac než tisíc menších i väčších prác. Medzi nimi sú aj pohľadnice, ktoré maľujem zväčša pre priateľov ako darček.“
Minulý rok začiatkom júna mala Miriam svoju prvú výstavu v kaštieli v Šali. Pod názvom Emócie vo farbe sa na nej prezentovala spoločne s bývalým spolužiakom z umeleckej školy Petrom Budayom, študentom kunsthistórie na Filozofickej fakulte v Bratislave. V súčasnosti prebieha v Nitre jej druhá výstava. V Congress centre Med-Art môžu Nitrania uvidieť aj maľované hodvábne šaty.
Miriam Podbehlá sa chce umeniu venovať aj v budúcnosti. „Pred niekoľkými rokmi som chcela študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Prahe alebo v Brne. Keďže som sa predtým nevenovala dejinám umenia, nepodarilo sa mi to. S myšlienkou študovať výtvarné umenie sa pohrávam aj naďalej. Zvažujem štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Reálne to však bude možné uskutočniť až po ukončení terajšieho štúdia.“