Kamenínska rodáčka Marianna Hégliová aj jej manžel Július sú pedagógovia - zakladateľské osobnosti dedinskej folklórnej skupiny Kytica perál a tým aj tradícií ľudovej kultúry v Kameníne. Ich syn Dušan vyštudoval choreografiu ľudových tancov v Budapešti a dnes je umeleckým šéfom známeho profesionálneho telesa Mladé srdcia (Ifjú szivek) ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR a sídli priamo v Bratislave. Pri príležitosti Dňa detí Mladé srdcia vystupovali v Mužle a čakalo ich vstúpenie pre deti v kamenínskom kultúrnom dome. Pred vystúpením nám Dušan Hégli poskytol rozhovor.
• Využívate toho, že ste rodák z Kamenína, aby ste propagovali aj kamenínske tance?
- Áno, náš súbor vydal album, na ktorom je aj kamenínska hudba. V súčasnosti máme tri programy. Program Listy obsahuje slovensko - maďarské tance hlavne zo západného a východného Slovenska. Zaradili sme naň aj Sallai verbunk, ktorý je veľmi známy z Kamenína a dolného Pohronia. Pre deti sme nacvičili dva bloky. Tento sa volá Tanečná škola, sú v ňom maďarské, slovenské, rumunské a cigánske tance.
• Poznáte detský kamenínsky súbor Soľný kvet, ktorý oslavuje päť rokov?
- Viem o ňom, hoci som ho ešte nevidel. Úprimne a zo srdca mu blahoželám. V okolí pôsobí veľa folklórnych súborov a starších nositeľov tradícií, ktoré majú v repertoári rôzne ľudové zvyky. Dobre, že sú medzi nimi aj detské súbory. Pre každú dedinu - a hlavne pre Kamenín, ktorý je známy výnimočným tancom a spevom – je dôležité, aby si tieto tradície uchovali.
• Predpokladali ste niekedy, že budete umeleckým šéfom takého významného a známeho profesionálneho kultúrneho telesa?
- Samozrejme, že som netušil, aká bude moja budúcnosť. Dúfal som, veľa som pracoval a všetko som tomu podriadil. Už je tomu skoro dvadsať rokov, čo sa tým zaoberám.
• Považujete sa za choreografa?
- Áno. Som však umeleckým šéfom, bol som už aj riaditeľom, mám na starosti manažment, hospodárske a organizačné veci, pravdaže, okrem umeleckých záležitostí.
• Ste vynikajúcim tanečníkom. Budete aj účinkovať?
- Málokedy vyjdem na javisko, lebo naozaj nemám čas. V programe pre dospelých Listy si však zvyknem zatancovať.
• Bolo pre vás štúdium choreografie ťažké?
- Poviem úprimne - štúdium choreografa sa vlastne nikdy nekončí. Urobiť jeden program za päť rokov je jednoduché. Ale každý rok naštudovať dva rôzne programy – to už je o niečom inom. Inak sa tvorí pre rôzne vekové kategórie, inak pre deti, iné požiadavky majú špecializované programy. Študujem Labanovo písmo, v ktorom sa tance opisujú ako hudobné vety, ďalej dejiny umenia, hudby, folklóru a rôzne ďalšie odbory.
Všetkým záujemcom o folklór odporúčam, aby si určite zachovali všetky svoje tradície, vracali sa do čias predkov a prinášali na pódiá stále nové obohatenie. Krásne tance sú na Poiplí, v okolí Svodína, Plášťoviec a inde. Tanec je súčasťou celej ľudovej kultúry a to je naše najväčšie bohatstvo – klenot, ktorý treba oživovať a rozdávať. Za rozhovor ďakuje
Saša Borik
