Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

E - KU Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie v Nitre

So sloganom Jazyky nás bavia! vstupuje v týchto dňoch E – KU Inštitút JaIK v Nitre do jubilejného 15. školského roka. Za tento čas sa vyprofiloval na najväčšiu neštátnu jazykovú inštitúciu na Slovensku s najvyšším počtom jazykových licencií.

Inštitút zaujal pevné miesto v oblasti celoživotného vzdelávania obyvateľov nitrianskeho regiónu. Jeho zriaďovateľom je právnická osoba. Súčasná ponuka cudzojazyčného vzdelávania sa zameriava na angličtinu, nemčinu, francúzštinu, taliančinu, španielčinu, ruštinu a slovenčinu pre cudzincov. Najmladšou kategóriou žiakov sú deti predškolského veku (päťročné) a horná veková hranica nie je obmedzená. V E – KU pôsobia tri hlavné jazykové sekcie (angličtiny, nemčiny a sekcia cudzích jazykov pre deti) a niekoľko jazykových oddelení pre ostatné jazyky. Špecifikom E – KU Inštitútu je činnosť troch medzinárodných skúškových centier s oprávnením vydávať európske jazykové certifikáty (Skúškové centrum Goetheho inštitútu, Regionálne testovacie centrum ECL a Skúškové centrum City & Guilds). Okrem toho sa v E – KU vykonávajú aj štátne jazykové skúšky.
Inštitút naštartoval svoju činnosť v školskom roku 1992/93 ako jazyková škola. Tri písmená E - KU, ktoré boli a sú súčasťou názvu, treba dešifrovať ako začiatočné písmená v slovách európske kurzy. Korešpondovali so záujmom o európsku dimenziu a kvalitu vo vzdelávaní. Neskôr zriaďovatelia školy zistili, že ich zámery sú širšie, ako poskytuje štatút jazykovej školy. Ich ambíciou bolo vytvárať podmienky pre medzinárodné testovanie, získavať jazykové licencie, pracovať na projektoch, organizovať odborné podujatia, publikovať odborné články, venovať sa interkultúre, vydávať noviny a pod. Týmto potrebám zodpovedal aj nový, pre niektorých aj možno komplikovaný názov: Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie. A pretože medzitým si značka E – KU už vydobyla v povedomí verejnosti určitú vážnosť a postavenie, nemohli ani neskôr tieto tri „písmenká“ z názvu vypadnúť. Keď sme sa spýtali riaditeľa Mgr. Anatolija Vdovičenka, prečo sa v názve spomína interkultúra, odpovedal: „Nechceme chápať jazyk izolovane len ako prostriedok dorozumievania, ale našej výučbe a aktivitám chceme dávať širší rozmer. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že nielen jazyk môže preukazovať odlišnosti vo vzťahu k materinskému jazyku, ale aj spôsob života, kultúrne hodnoty, zvyky, tradície... A samozrejme je našou snahou viesť ľudí k tolerancii, vysvetľovať im, že tieto kultúrne rozdiely môžu byť veľmi obohacujúce. V globalizujúcom sa svete plnom konfliktov je to veľmi dôležité.“
V rozhovore s riaditeľom sme sa nevyhli ani otázkam o budúcich plánoch a smerovaní E - KU Inštitútu: „Našu budúcnosť rozhodne vidím vo vyprofilovaní modernej vzdelávacej jazykovej inštitúcie, profesionalizovanej po všetkých stránkach. Veľmi mi je blízka myšlienka vytvorenia európskeho testovacieho strediska, kam sa náš vývoj aj uberá. V čase vysokej mobility študentov a pracovnej sily je to perspektívny trend, pretože štandardizovaný systém a jednotný postup v uznávaní dokladov v oblasti jazykového vzdelávania je pre Európu nevyhnutný. “ Politika Európskej únie je priaznivo naklonená štúdiu jazykov. Prvý európsky komisár pre mnohojazyčnosť Ján Figeľ vyhlásil, že podpora štúdia jazykov a jazykovej diverzity bude tvoriť po roku 2006 významnú súčasť Programu celoživotného vzdelávania EÚ.
Vedenie inštitútu si uvedomuje, že okrem profesionálnych ambícií vo vyučovaní cudzích jazykov musí byť pre svojho študenta zaujímavý aj z iných stránok. Preto ponúka aj istý nadštandard: pre svojich študentov zriadil kaviareň, vydáva vlastné noviny a venuje sa organizovaniu interkultúrnych podujatí. Z tradičných podujatí sa tešia obľube Európsky deň jazykov, detské akadémie, vyhlasovanie rôznych súťaží (napríklad o najobľúbenejšie slova roka) a pod. Osobitnú zmienku si zaslúžia tri ročníky cyklu prednášok s názvom Ateliér prekladu, v rámci ktorého vystúpili renomovaní odborníci z oblasti translatológie z Univerzity Komenského a Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra.

Skryť Vypnúť reklamu

Európske jazykové certifikáty
V E – KU pracujú medzinárodné skúškové centrá, ktoré majú licencie na vydávanie medzinárodne platných jazykových certifikátov. Niekomu možno nezáleží na skúškach a certifikátoch, ale licencie vo všeobecnosti zvyšujú prestíž inštitúcie a predovšetkým jej kvalitu. A to je už záležitosť, z ktorej profitujú všetci študenti. Veď za úspešne udelenou licenciou sa skrývajú splnené medzinárodné štandardy na výučbu a testovanie cudzích jazykov. V E – KU sa vykonávajú aj štátnice, lenže tie do európskych jazykových certifikátov nepatria: „Napriek tomu sú štátnice stále populárne a ľudia majú o ne záujem. Na ich základe si môžu napríklad otvoriť živnosť. Vyhľadávajú ich aj učitelia, ktorí majú udelenú výnimku do roku 2010 a na jej základe sa im uznávajú ako kvalifikačná náhrada. Avšak medzi mladými jednoznačne dominuje záujem o európske jazykové certifikáty“, hovorí na margo tejto problematiky Drahomíra Morvaiová, dlhoročná vedúca študijného oddelenia.
Skúškové centrum Goetheho inštitútu sa môže pochváliť tým, že po prvýkrát na území bývalého Česko-Slovenska začalo pracovať v neštátnej inštitúcii. Skúšky z nemeckého jazyka v ňom od roku 1995 skladajú záujemcovia z celého Slovenska, pri čom na svojom konte má takmer 800 úspešných absolventov. Ako príklad uvedieme adeptov na zahraničné vysokoškolské štúdium v nemecky hovoriacich krajinách, ktorí sa najviac uchádzajú o certifikát ZOP (Zentrale Oberstufenprüfung). Na jeho základe sú na univerzitách automaticky oslobodení od prijímacích pohovorov z cudzieho jazyka. V poslednom období zaznamenávajú v E – KU aj zvýšený záujem o nemecké certifikáty zo strany slovenských lekárov. Veľkou motiváciou pre študentov inštitútu je poskytovanie mesačného štipendia v hodnote 2000 eúr na jazykový kurz v Nemecku.
V roku 2003 sa otvorilo Skúškové centrum City & Guilds, ktoré má oprávnenie vykonávať skúšky z anglického jazyka. Záujem o ne vzrástol - odhliadnuc od medzinárodného akceptovania týchto skúšok, keď ich začali uznávať aj mnohé slovenské univerzity (napr. STU Bratislava, TU Zvolen, UMB Banská Bystrica, SPU Nitra, Žilinská univerzita, atď.).
Od jari 2006 začalo v E – KU pracovať Regionálne skúškové centrum ECL (European Consortium for the Certificate of Attainment in Modern Languages). Cieľom centra je organizovať jazykové skúšky ECL v jednotlivých európskych jazykoch. Avšak najväčšou motiváciou pre E – KU bola možnosť testovať cudzincov zo slovenského jazyka. Súčasne skúšky umožňujú cudzincom získať dôveryhodný a akceptovateľný certifikát o znalostiach zo slovenčiny.
V oblasti európskych jazykových certifikátov zaujala v máji t.r. domáca správa Ministerstva školstva SR, ktorá je aktuálna aj v týchto dňoch. Informácia sa týka maturantov, ktorí maturovali v školskom roku 2005/06. Ministerstvo vyčlenilo na rok 2006 finančné prostriedky na financovanie jazykových certifikátov v rámci projektu Jazykový certifikát 2006. Študenti stredných škôl, ktorí splnia predpísané podmienky (maturita z cudzieho jazyka na úrovni A, percentil vyšší alebo rovný hodnote 67), sa môžu uchádzať o preplatenie poplatku za získanie európskeho jazykového certifikátu do 31. decembra 2006. Vzhľadom na neskorú medializáciu tejto informácie zo strany MŠ SR, ako aj fakt, že medzi dotované certifikáty patria aj certifikáty Goetheho inštitútu a certifikáty City & Guilds, sa E - KU Inštitút rozhodol vypísať jesenné termíny skúšok.

Jazyková kaviareň
V novom školskom roku 2006/07 sa bude v E – KU realizovať nový projekt pod názvom Jazyková kaviareň. Cieľom projektu je na nekonvenčnej úrovni poskytnúť možnosť neformálnej konverzácie v cudzom jazyku. V angličtine, nemčine, ruštine, arabčine, taliančine... Možností je neúrekom. Kaviareň inštitútu už viackrát poskytla príjemný rámec pre takýto typ podujatí, avšak snahou E – KU je dať celému projektu systematický charakter.
Autori projektu veria, že Jazyková kaviareň bude miestom dobrej nálady, poučenia, iskrenia intelektu a plná cudzojazyčnej vravy. Možno pri konverzácii s cudzincami príde vhod špecialita E – KU s povesťou svetobežníka, pestrofarebný nápoj Multi-Kulti. Prvé stretnutie sa bude konať začiatkom októbra. Vstup je zdarma a vítaní sú všetci záujemcovia.
Slovenčina pre cudzincov
V E - KU sa vyučuje aj slovenčina pre cudzincov. Zastrešuje ju malé jazykové oddelenie, ktoré má tendenciu sa rozrastať. Veď aj v Nitre žije čoraz viac cudzincov, prichádzajú zahraniční pracovníci s rodinami, vznikajú miešané manželstvá. Pre mnohých znamenajú kurzy slovenčiny prvý krok v ich úspešnej komunikácii s novým prostredím. Uplynulý školský rok navštevovali E – KU účastníci z USA, Talianska, Guatemaly, Kanady, Francúzska, Albánska a Dánska. Doposiaľ študentkami z najvzdialenejšej krajiny boli rádové sestry z tichomorského štátu Karibati.
K úspechom slovenčinárskeho oddelenia patrí účasť v medzinárodnom internetovom projekte ELN (Euro Languages Net). Realizoval sa v rámci programu SOKRATES a jeho hlavným výsledkom je vytvorený medzinárodný internetový portál www.euro-languegesnet.net. Tento internetový zdroj podporuje menej používané európske jazyky, ku ktorým sa radí aj slovenčina. E – KU Inštitút je tvorcom národnej stránky SR a poskytuje priestor pre všetky slovenské relevantné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výučbou slovenčiny ako cudzieho jazyka. Na tejto stránke sa prezentujú napríklad aj sasisti (SAS = Studia Academica Slovaca), ktorí každoročne organizujú naše najznámejšie letné kurzy slovenčiny. Vzhľadom na úspech projektu sa na jar rozbehlo jeho ďalšie pokračovanie. V súčasnosti v E – KU s napätím očakávajú, či prejde nový návrh projektu 24 zainteresovaných krajín, ktorý takisto podporuje „malé“ jazyky. Ak áno, projekt sa ocitne na televíznych obrazovkách účastníckych štátov pod názvom Európania majú radi jazyky.
Oddelenie začína aj s testovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka. V tomto školskom roku sa budú konať po prvýkrát medzinárodné jazykové skúšky ECL. Je to potešiteľná správa, pretože takéto skúšky sa doteraz na Slovensku nevykonávali.

Skryť Vypnúť reklamu

ČO NÁS ČAKÁ V SEPTEMBRI
•4. 9. - 7. 9. - zápisy do kurzov (v čase od 14.00 do 17.00 h)
•14. 9. - uzávierky prihlášok na jesenné termíny európskych jazykových certifikátov
•16. 9. – uzávierky prihlášok na štátne jazykové skúšky
•25. 9. - vyhlásenie súťaže Slovo roka (hľadanie najzaujímavejších slov v cudzích jazykoch vrátane slovenčiny pre cudzincov)
•26. 9. - Európsky deň jazykov (súťaže, prezentácia zahraničných kníh a jazykových programov a pod.)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 771
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 279
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 010
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 441
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 994
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 937
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 374
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 252
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 112
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 987
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Covid aro v nitrianskej nemocnici.

Od začiatku januára do piatka evidovali 145 úmrtí na COVID 19.

4 h

Štatistiku opäť zhoršili cezpoľní.

5 h

Po prvom kole prekročila miera pozitivity dve percentá, teraz je 0,77 %.

9 h

Vyzbierané veci doručili na jednotlivé Covid oddelenia nitrianskej nemocnice.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

9 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?