Náučný chodník Vápenný vrch je posiaty množstvom štôlní, ktoré vznikali ťažbou vápenca. Na jeho trase sa nachádza areál vápenných pecí, povrchové lomy i rozhľadňa vo výške 536 metrov nad morom. V obci je vyhľadávaná aj vegetačná čistička odpadových vôd, jediná svojho druhu na Slovensku. Lesné a poľné cestičky sú vhodné na rodinné a cyklistické túry, turisti navštevujú miestne kultúrne pamiatky a pamätníky. Pre milovníkov koní v Skýcove pripravujú jazdecké centrum, na svoje si prídu aj motokrosoví pretekári.
Skýcov vypálili Nemci
Obec Skýcov leží v severovýchodnej časti Tríbečských vrchov v pramennej oblasti prítokov Žitavy a Nitry. Najstaršia písomná zmienka sa viaže k listine Ondreja II. z roku 1293, v roku 1359 sa uvádza pod názvom Zquiteu. V roku 1388 patrila panstvu Hrušov, v 17. storočí panstvu Topoľčianky. V 18. storočí bola v obci skláreň, ktorá začiatkom 19. storočia zanikla.
Počas druhej svetovej vojny sa obyvateľstvo aktívne zapojilo do SNP, v roku 1945 Nemci následne obec vypálili. Vojnové udalosti pripomína pomník SNP na námestí a pamätná izba. Ako povedal starosta, Štefan Gahér, najnovšie pripravujú rekonštrukciu bývalej izby revolučných tradícií na miestne múzeum. Skýcov si tento rok pripomína 60 rokov od znovupostavenia a budovania obce. „Pri sumarizácii sme zistili, že od vypálenia tu bolo vybudovaných presne šesťdesiat rôznych investičných stavieb a v októbri chceme všetkým ľuďom, ktorí sa pričinili o rozvoj obce, poďakovať,“ dodáva starosta.
Dedina starne
V súčasnosti žije v Skýcove približne 1030 obyvateľov a podľa slov starostu Štefana Gahéra ich počet klesá a dedina starne. „Vrásky na čele nám robí školstvo, pretože dnes navštevuje základnú školu necelých sto detí, materskú školu asi 25 detí. Našou prioritou je spojiť obe školy do jedného objektu, aby sme zlacnili prevádzku škôl,“ hovorí. „Základnú školu chceme udržať, aby deti nemuseli dochádzať do Topoľčianok.“
Na počet obyvateľov majú v Skýcove veľmi aktívny kultúrny aj športový život. Pôsobí tu divadelný súbor Hrušov, ktorý je žiadaný aj v okolitých obciach, dychová hudba Skýcovanka a spevokol Vápenkár. Aktívny je aj Klub dôchodcov a Slovenský zväz chovateľov. Futbalový klub má družstvo dospelých, obrovskou aktivitou obce je motokrosový klub.
ČOV jediná svojho druhu na Slovensku
„Infraštruktúra je hotová. Tešíme sa tomu, že sme vybudovali zásobovanie pitnou vodou, ktorá bola v obci problémom,“ hovorí starosta. V deväťdesiatych rokoch v Skýcove vybudovali kanalizáciu a v roku 1996 čističku odpadových vôd - jedinú svojho druhu na Slovensku. „Funguje tak, že na 95% čistá voda odteká do potoka uväzneného pod telesom čistiarne. To, čo pritečie do telesa, prečerpávame do prvej aeróbnej nádrže, kde fúkame mikrobubliny. Samospádom odpad tečie do tzv. zušľachťovacej nádrže, kde vodné rastliny, „žaburinky“, požierajú všetky nečistoty z vody. Čistiareň má americkú technológiu. V aeróbnych nádržiach sa za jeden rok usadí iba jeden centimeter sedimentu,“ popisuje starosta.
Žaburinky v druhej nádrži po nasýtení zmenia farbu zo sýtozelenej na žltozelenú, vyberú ich a nechajú vysušiť. Neostane tu žiadny odpad. Ako povedal starosta, celkové náklady na čističku odpadových vôd boli približne 5,7 milióna korún.
V Skýcove pálili kvalitné vápno
„Aj moji rodičia sa živili vápenkárstvom,“ hovorí 73-ročný Jozef Paukov. Zastihli sme ho pri lámaní kameňa v obecnom lome, ktorý je súčasťou náučného chodníka Vápenný vrch. Vápenkári používali ťažké kladivo (pucka) a železnú tyč (štangľa). Vápenkárstvo patrilo v Skýcove k najstarším remeslám. Nachádzalo sa tu 84 vápenných pecí. Skýcovskí vápenkári boli známi pálením kvalitného vápna po celom okolí. Konskými povozmi rozvážali svoj tovar až do vzdialenosti sto kilometrov.
V rámci projektu Náučný chodník Vápenný vrch sa obnovila zašlá sláva skýcovských vápenkárov. Z pôvodne funkčných pecí ostali len málo zreteľné siluety poslednej z nich, no podľa slov starostu sa i tá „takmer utopila v hore domového odpadu“. Podarilo sa obnoviť tri objekty v pôvodnom štýle. Návštevníci obce nemusia počúvať výklad o technológii pálenia vápna, ale môžu sa na prácach podieľať sami. Takzvané lámanie kameňa, jeho zvoz k peciam, chystanie dreva, sklepenie pece a záverečná práca pálenia vápna je ojedinelou turistickou atrakciou. - ľš -
Renesančný kaštieľ je v rekonštrukcii
Významnou pamiatkou v obci je renesančný kaštieľ z roku 1663. Jeho prví majitelia nie sú známi, pravdepodobne šlo o Bebekovcov alebo Zápoľských. V roku 1813 ho kúpil knieža Arthur Odescalchi, no takmer celé 18. storočie chátral. V roku 1888 bol prestavaný na rytiersky zámok. Z kruhovej nárožnej bašty je dobrý výhľad na blízky Hrušovský hrad, s ktorým si v minulosti signalizovali nebezpečenstvo fakľami a podľa tradície sú objekty prepojené podzemnou chodbou. V roku 1903 odkúpil skýcovské majetky vrátane kaštieľa arcivojvoda Augustín Habsburský a pripojil ich k Topoľčiankam. Zámoček bol rovnako ako obec vypálený pri ústupe nemeckých vojsk počas druhej svetovej vojny.
„Momentálne tu dokončujeme omietku na prístupovej bašte a čakáme na reštaurátorov kvôli jednej špeciálnej stene kaštieľa. Koncom budúceho roka by mala byť časť kaštieľa sprístupnená,“ povedal spolumajiteľ kaštieľa Milan Černák. - ľš -
Motokros pre dospelých aj pre deti
Mladí ľudia majú v mnohých dedinách záujem o motoristický šport, v Skýcove im vytvorili vhodné podmienky. „Rozhodli sme sa, že mladým dáme priestor. V roku 2000 sme vybudovali motokrosový areál vzdialený od obce dva kilometre. Dnes tu prebiehajú medzinárodné súťaže v motokrose, countrycross, dokonca aj detská motorkárska súťaž,“ hovorí Štefan Gahér. Pretekov sa zúčastňujú známi majstri, podľa slov starostu sto až dvesto pretekárov zo Slovenska, Čiech, Maďarska i Poľska. „Naši domáci pretekári dnes už nemajú šancu víťaziť, ale na pretekoch nikdy nechýbajú a sú dobrými organizátormi týchto podujatí,“ dodáva starosta.
Autor: Ľuboslava Štofková