MODRANY MAJÚ KONEČNE SVOJ ERB!
„Každá obec si ctí svoje tradície. Tak je to aj v Modranoch. A keďže sme nemali svoj erb, obecné zastupiteľstvo pred niekoľkými rokmi začalo patrať v histórii po pôvodnom erbe,“ hovorí starosta František Vanek. Žiaľ, v žiadnych archívoch sa zmienka ani pozostatky po erbe nenašli. Základné údaje, na ktorých mohla obec stavať pri návrhu, našli až v archívoch v Budapešti. Prvá písomná zmienka o obci sa našla z roku
1198. Modrany okrem vojen prežili i zemetrasenie, po ktorom ostalo dvanásť domov. Dvakrát v minulosti bola celá dedina postihnutá požiarom. Nakoľko občania Modran sú veľmi pracovití, hneď začali s obnovou obydlí a budovaním obce. Už z historických prameňov je známe, že obec je obkľúčená lesmi, v ktorých sa nachádza veľké množstvo vtáctva. Nachádzali sa tu aj kráľovskí sokoliari. Vták je po maďarsky madár a tak vznikol názov dediny Modrany, po maďarsky Madár. Po dlhých pátraniach v archívoch začala obec jednania s heraldikou v Bratislave. Po niekoľkých rokoch pristúpili na podobu erbu. Na ňom je zobrazený vpravo pozerajúci orol, strapec hrozna a dvojitý zlatý klas. Symboly znázorňujú názov obce a poľnohospodársky región. Súhlas na erb prišiel minulý rok v novembri. Dnes sú jeho podoby zhotovené z dreva, mosadze a momentálne sa zhotovujú zástavy. 23. septembra sa pri príležitosti vysvätenia erbu uskutočnia v obci slávnosti. Ako hovorí starosta, každý jeden erb v sebe ukrýva históriu obce. „Náš erb bude pre Modrany dôstojným symbolom dejín,“ poznamená František Vanek.
NÁBOŽENSTVO NEROZDEĽUJE
V obci sa hlási okolo 60-percent obyvateľov k reformovanej cirkvi, 30-percent je rímsko-katolíckeho vierovyznania. Náboženské vzťahy sú veľmi dobré. Pred rokom sa podarilo zakúpiť do reformovaného kostola nový organ. Obec ho odkúpila od jedného nemeckého kostola. Prekrásny hudobný nástroj v hodnote takmer dva milióny korún doniesol v rozloženom stave jeden celý kamión. Kostol prešiel vonkajšou i vnútornou úpravou a dnes je dôstojným svätostánkom pre svojích veriacich. Katolícka cirkev v obci nemá vlastnú farnosť, čo starosta považuje za nevýhodu. Bohoslužby sa konajú v miestnej kaplnke a navštevuje ju minimálny počet veriacich. Okolo nej dala obec postaviť nové oplotenie a upravila terén.
OBEC PREŽILA SVOJ ROZMACH I ÚPADOK
Modrany ležia na území Podunajskej nížiny. Na západnej strane obce sa nachádzajú rozsiahle roviny, ale na východnej sú mierne kopce, pahorkatina.
Momentálne tu žije 1452 obyvateľov. „V roku 1970 preživala obec svoje najlepšie roky, zaznamenali sme 2300 obyvateľov. Po rozhodnutí urobiť strediskové obce pripadli Modrany pod Bátorové Kosihy. A tak sme nemohli vydávať stavebné povolenia, zobrali nám základnu školu, lekára a podobne. Následkom toho sa veľa mladých rodín odsťahovalo do okolitých miest,“ s trpkosťou v hlase vysvetľuje starosta. Tak sa stalo, že v Modranoch akoby chýbala jedna celá generácia vo vývoji obce. Nevýhodou je aj veľká vzdialenosť od miest. Najbližšie Štúrovo je vzdialene 22 kilometrov. Po likvidácii poľnohospodárskeho družstva tu nastala veľká nezamestnanosť. Aj to bol dôvod pre ďalšie sťahovanie hlavne mladých ľudí za prácou do miest. V tejto oblasti ľudia veľmi pocítili úpadok poľnohospodárstva. Po likvidácii miestneho družstva sa zvýšila nezamestnanosť, evidovali takmer
30 percent nezamestnaných. Dnes veľa občanov dochádza za prácou do neďalekého Maďarska, kde sa otvorili nové priemyselné závody. Obecný úrad zabezpečuje i aktivačné práce pre nezamestnaných, kde je momentálne zapojených
83 ľudí. Snažia sa maximálne využiť tento potenciál pri menších opravách i úpravách okolia. Je pravda, že niekedy sú s týmito občanmi starosti, ale aj tak je dôležité aspoň ich čiastočné zaradenie do pracovného procesu.
VODOVOD Z VLASTNÉHO ROZPOČTU
Pri nástupe starostu Františka Vaneka do funkcie v roku 1994 nebol v obci vybudovaný vodovod a nebola dokončená plynofikácia. Dnes je tomu už inak. Plynofikácia sa dokončila v roku 1995 a vodovod sa v celej obci dobudoval v roku 2000. Starosta prízvukuje, že celý vodovod urobila obec z vlastného rozpočtu, bez štátnych dotácií. Všetky základné veci, ktoré občania potrebovali, sa realizovali do roku 2000. „Myslím, že v tomto smere sme urobili veľký krok vpred. Bez príspevkov štátu sme mali veľké finančné výdavky a napriek tomu sme to dokázali zrealizovať,“ približuje starosta situáciu.
Pri kultúrnom dome obec postavila novú telocvičňu, na ktorú dostala dotáciu z fondu Vráťme šport do škôl. Za sumu 15 miliónov korún sa podarilo postaviť naozaj profesionálny športový stánok. Z rozpočtu prispeli ešte sumou 3 milióny 600-tisíc korún. Nakúpilo sa už aj nové náradie a náčinie na cvičenie. Do 15-hodiny telocvičňa slúži škole, potom je prístupná verejnosti a športovým klubom. Už piaty rok tu funguje zápasnícky oddiel, čo je na takú malú dedinu dosť zriedkave. Klub sa môže pochváliť majstrami slovenska v kategórii mladších žiakov. Tak poznajú Modrany na celom Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sa zápasníci zúčastňujú na rôznych turnajoch.
V obci funguje i futbalový oddiel žiakov, dorastencov a mužov. Modrany hrajú futbal v okresnej lige a na zápasy sa vždy príde pozrieť veľký počet fanúšikov. Zaregistrovaný je i klub športovej zdatnosti, ktorý má veľmi dobré umiestnenia na krajských pretekoch.
Aj keď nová telocvičňa má v prvom rade slúžiť škole, starosta je rád, že mladí ľudia namiesto vysedávania v pohostinstvách dajú radšej prednosť športovým aktivitám.
ŠKOLA SA VRÁTILA DO OBCE
V obci funguje Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Vzdelanie v nej zabezpečuje 16 pedagógov. V súčasnosti ju navštevuje
182 žiakov. Tento rok pribudlo
18 prváčikov, čo je podľa starostu na malú obec dobrý priemer. V sedemdesiatych rokoch bola škola takmer zrušená, ostali len ročníky
1 – 4. Žiaci vyšších ročníkov navštevovali školu v susedných Bátorových Kosihách. Dnes už základná škola v Modranoch funguje tak ako má a spokojní sú určite všetci obyvatelia. Obec to stálo nemalé úsilie, ako i finančné investície do prestavby. Práce trvali tri roky, prestavba tried stála milión korún a škola v súčasnej podobe bola dokončená v roku 2000. Postupne by starosta chcel obnoviť a zrekonštruovať celú budovu školy. Tento rok sa vymenili plynové kotly, na chodbe sa vymenila podlaha, namiesto linolea sa dala dlažba. Momentálne sa vymieňa oplotenie, nakoľko pôvodné bolo už vo veľmi zlom stave.
V Modranoch funguje i materská škola, ktorú navštevuje asi
40 detí. Obec na toto zariadenie finančne veľa dopláca, ale starosta si myslí, že pre obec a život v obci je materská škola nepostrádateľná. V budove prešla komplexnou rekonštrukciou jedáleň i kuchyňa a dnes sa v nej stravujú i žiaci základnej školy.
PRIORITOU REZERVNÝ FOND
Keďže v okolí Modran je veľa lesov, je samozrejmosťou, že v obci funguje poľovnícky klub. Dvakrát ročne sa konajú preteky v streľbe na asfaltové holuby. Raz ročne sa v modranskom poľovníckom revíre organizuje okresná súťaž v streľbe na líšku. Poľovníci v dedine sú veľmi aktívni.
Dlhé roky vyvíja aktívnu činnosť v obci aj ženský spevokol. Zúčastňujú sa na rôznych kultúrnych vystúpeniach i súťažiach nielen v obci, ale i v širokom okolí, ako i v Maďarsku. Aj na miestných obecných dňoch je v kultúrnom dome vystúpenie súboru i žiakov. Predstavenia majú veľký úspech, sála kultúrneho domu býva plná.
V najbližšej budúcnosti by sa v obci mali opraviť komunikácie. Problémy sú hlavne v zime, keď napadne sneh. Je potrebné cesty soliť, čo spôsobuje ich značné poškodenie. Je to ale vysoká investícia, práce sa budú musieť robiť postupne na jednotlivých úsekoch.
Opravovalo sa i verejné osvetlenie v obci, menili sa žiarivky za úsporné. Aj keď jednorazová investícia nebola malá, jej návratnosť je veľmi skorá.
Pre starostu je veľmi dôležité vytvárať rezervný fond. Majetok obce v súčasnosti predstavuje
60 miliónov korún a v rezervnom fonde je nasporených toľko, že keby prišlo v obci k hocijakej havárii, vedia ju pol roka prekryť bez finančnejpomoci.
Organizácia WWF Slovensko a spoločnosť LIDL Slovenská republika spustili novú spoluprácu, ktorej cieľom je reálny dopad na ochranu prírody a podporu biodiverzity v našich regiónoch.
