Článok pokračuje pod video reklamou
„Za spomínané obdobie som na svet priviedol približne tisíc tristo novorodencov, teda približne sto detí ročne,“ dozvedáme sa od Martina Alföldiho. Asistoval už aj pri viacerých pôrodoch dvojičiek.
Pri svojej práci sa v plnej miere môže spoľahnúť na kolektív oddelenia. Vzájomnú spoluprácu im vraj môžu závidieť v širokom okolí. „Sme jedným z mála kompaktných tímov. Samozrejme, aj u nás si niekedy vymeníme názory, ale v záujme spoločnej veci. Takto ich riešime počnúc primárom Kamilom Vaškom, cez zdravotné sestry, až po základný pomocný personál,“ hovorí Martin Alföldi.
Niektoré pacientky oslovuje
aj krstným menom
Za roky denných i nočných služieb sa viackrát ocitol pri lôžku bývalých pacientiek. Mnohé z nich si vie dokonca vybaviť aj menovite. Najmä keď niektoré pred prvým pôrodom museli kvôli možným komplikáciám zostať v dlhšej nemocničnej opatere. „Tie už zvyčajne oslovujeme priamo krstným menom. Nejedna potom prišla rodiť zas. Samozrejme, už bez komplikácii, a keď som niektorú na vizite oslovil priezviskom, ostala prekvapená, prečo ju oslovujem priezviskom a nie krstným menom,“ hovorí M. Alföldi. Pri toľkých pôrodoch je ťažké zapamätať si všetky tváre či životné príbehy. „Tie súvislosti jednoducho niekedy odchádzajú.“
Pokiaľ ide o samotnú šaliansku nemocnicu, pozitívne hodnotí mnohé zmeny, ktoré sa tu udiali najmä v poslednom roku. Či už v oblasti komfortu pre mamičky priamo pri pôrode. Pribudli tu napríklad dva nové pôrodné stoly. Tie pôvodné svojmu účelu slúžili možno aj dvadsaťpäť rokov a už bol najvyšší čas vymeniť ich. „Na oddelení pribudlo aj vyhrievané lôžko na prvé ošetrenie novorodenca. Štandardne by už nimi mali byť vybavené všetky nemocnice. V súčasnosti už vieme zabezpečiť komplexné vyšetrenie každého dieťaťa, najmä pokiaľ ide o vyšetrenie očí, ušiek, obličiek, mozgu. V blízkej budúcnosti by tu mali pribudnúť nadštandardné izby. Všetko sa však odvíja od financií. Koľko bude nemocnica mať, toľko môže investovať.“
Chcú zlepšiť ich komfort
Martin Alföldi chce pre svoje pacientky zlepšiť komfort napríklad aj otvorením vlastnej súkromnej ambulancie. „Chcem ňou vyhovieť požiadavke mnohých zamestnaných žien, ktoré sa domáhajú vyšetrení najmä v poludňajších hodinách, keď im skončí práca v zamestnaní či domáce povinnosti. Mnohé sa ma často pýtajú, či nemôžu prísť popoludní, napríklad po 17. hodine,“ argumentuje v prospech zriadenia takýchto služieb.
Ako poslanec žiada
väčšiu transparentnosť
Martin Alföldi je tiež poslancom Mestského zastupiteľstva v Šali. „Myslím si, že vstup do komunálnej politiky bol jedným z uvážených krokov v mojom živote. Aj keď po vyše troch rokoch musím priznať, že tie predstavy,
s ktorými som do komunálnej politiky išiel, boli trochu nadnesené. Veci sa jednoducho nedajú zmeniť tak rýchlo, ako sa to zdá pri pohľade z vonka. Chýba mi najmä akýsi pocit istoty, že všetko čo sa deje je transparentné. Do niektorých vecí jednoducho nemáme možnosť nazrieť až tak detailne, ako by bolo potrebné, aj keď som napríklad členom finančnej i sociálnej oblasti,“ hovorí Martin Alföldi. Nazdáva sa, že nie všetko, o čom rozhodne ich poslanecká dvadsaťpäťka, je až tak v prospech občanov. Najmä keď tí sa o mnohých veciach dozvedia až vtedy, keď už sú schválené. Dúfal, že sa mu toho podarí v prospech občanov dosiahnuť o niečo viac. Čo sa mu nepodarilo doposiaľ, sa možno podarí neskôr. Trpezlivosť ruže prináša. Pociťuje istý deficit verejnej diskusie. Tá však podľa neho vyplýva práve z chýbajúcej informovanosti a transparentnosti politiky vedenia Mesta. Nechce, aby o jeho smerovaní rozhodovalo iba dvadsaťpäť poslancov a dvadsaťpäť tisíc obyvateľov to bralo iba na vedomie bez možnosti vyjadriť sa. „Potom už je neskoro kritizovať niektoré rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o dlhodobé zámery. Pritom sa ani nedá jednoznačne povedať, že to, čo sa dnes môže javiť ako dobrý krok, môže v budúcnosti priniesť problémy, a vec o ktorej si nazdávame, že je problematická, môže v konečnom dôsledku znamenať prínos,“ zafilozofoval Martin Alföldi. Podporuje napríklad rekonštrukciu súčasnej Hlavnej ulice, ktorej časť sa ešte do konca tohto roku má stať pešou zónou. Myslí si, že bude prínosom pre mesto, zlepší sa jeho vzhľad, zároveň vznikne prirodzené centrum oddychu a možnosti organizovania verejných podujatí na voľnom priestranstve.
Páčila sa mu Austrália
Svoje jazykové znalosti si zdokonaľoval aj počas desaťtýždňového jazykového kurzu v Austrálii a minulý rok počas návštevy svojho bývalého spolužiaka - lekára tiež v Austrálii. Táto krajina ho veľmi zaujala. Navštívil aj Nový Zéland, videl i krokodíliu show nedávno zosnulého Steve Irwina, ktorý pri filmovaní nového seriálu nešťastne podľahol smrtonosnému bodnutiu morskej raje. „Určite veľký dojem na mňa urobila Ayersová skala, známa pod názvom Uluru. Je to monolit z červeného kameňa, ktorý do Austrálie prichádza obdivovať množstvo turistov. Monolit je vysoký tristoštyridsať metrov, ale jeho obvod meria až desať kilometrov. Pre pôvodných obyvateľov je skala posvätné miesto.
Aj keď občas zo žartu hovorím, že som sa narodil v nesprávnej krajine, lebo mám radšej teplo ako zimu, nikdy som nerozmýšľal nad tým, aby som kvôli niečomu opustil Slovensko. Len by som si želal, aby bolo o pár rovnobežiek bližšie k rovníku,“ usmieva sa Martin Alföldi.
