vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme. Jeho merania sú takmer totožné s tými súčasnými!
Na ostrove Vardő vznikla expozícia o Maximiliánovi Hellovi, ktorej však chýba akákoľvek zmienka o tom, že Hell sa narodil na Slovensku. Práve to pred tromi rokmi Vladimíra Kmeťa prekvapilo, a tak pred bustou Maximiliána Hella sľúbil, že spomínanú informáciu dá na správnu mieru. Hella totiž mnohí považujú za Rakúšana, keďže roky pôsobil ako vedecký pracovník a hvezdár na panovníckom dvore vo Viedni. Maximiliána Hella v tom čase na ostrov Vardő pozval dánsky kráľ. Trasu jeho vtedajšej cesty teraz kopírovala aj výprava pod názvom Po stopách Maximiliána Hella. Nešli však vozom, ale autom.
„Cesta tam nám trvala sedem dní, na ostrove sme zostali štyri noci. Išli sme z Nitry cez Prahu. Prvú noc sme spali v nemeckom Magdeburgu, druhú v Kodani, potom sme prešli do švédskeho Malmő a do Osla. Tu sme navštívili nášho veľvyslanca. Ďalšiu noc sme strávili pri Trothaime, potom sme prešli do Bodó, kde sme počkali na trajekt, aby sme sa dostali na ostrov Lofoty a odtiaľto sme prešli na severný mys Nordkapp. Potom už iba kúsok smerom na východ na nórsky ostrov Vardő. Naspäť sme išli cez Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko,“ zmapovala nám priebeh trasy Mária Beneová, prezidentka japonskej kultúry na Slovensku v Nitre, ktorá sa na výprave zúčastnila ako tlmočníčka. Celú cestu v dĺžke desaťtisíc kilometrov odšoféroval vodič Patrik Trubíni.
„Na ostrov sme niesli pamätné dosky. Jednu sme umiestnili v múzeu a druhú na budovu mestského úradu, odkiaľ Hell robil svoje pozorovania. Jedna tabuľa je vyrobená z dymového skla a má rozmery 30x40 centimetrov, druhá z čierneho kameňa má rozmery 40x60 centimetrov,“ povedal nám starosta Vladimír Kmeť, ktorému sa tým splnil dávny sen. Aj na ďalekom severe už vedia, kde je Slovensko. Vladimír Kmeť zároveň nezaprel svoju dobrodružnú povahu. V noci väčšinou spávali pod širákom. Dokonca aj za polárnym kruhom vraj bolo veľmi príjemné počasie s teplotami okolo 24 stupňov Celzia cez deň, v noci okolo pätnásť. Aj pri potravinách sa spoliehali na vlastné zásoby. Niesli si najmä konzervovanú horolezeckú stravu, cestoviny a fazuľu. Uviedol, že inštalácia pamätných tabúľ bola medializovaná v nórskych novinách. Ich iniciatívu uvítal aj starosta nórskeho ostrova Vardő Rolf E. Mortensen, na podujatí sa zúčastnil aj štátny veľvyslanec SR v Nórsku Dušan Rozbora.
Na samotnom ostrove žije 2 500 obyvateľov, väčšinou sa živia rybolovom. Tento priemysel je však v ostatnom čase na úpadku, a preto sa chcú zamerať na cestovný ruch. Ostrovania dokonca prejavili veľký záujem o nadviazanie partnerskej spolupráce so Slovenskom. Z veľvyslanectiev Nórskeho kráľovstva a Slovenskej republiky dostal starosta Lúčnice nad Žitavou Vladimír Kmeť ďakovný list za vzornú reprezentáciu Slovenska v zahraničí a za nadviazanie dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Nórskom.