Článok pokračuje pod video reklamou
„Koníkom sa venujem už 22 rokov a môžem povedať, že je to zatiaľ jediná láska, ktorá ma nesklamala. Kone sú verné tvory,“ hovorí. Aj napriek úrazom a často náročným tréningom, nedá na svoju lásku dopustiť. „Každý jazdec, ktorý sa tomuto športu venuje, má za sebou nejaký úraz. Po páde je dôležité čo najskôr vysadnúť opäť do sedla. To je najlepší liek na rany.“
Na pretekoch je možné vidieť redaktora spravodajstva pomerne často. „Nie tak často ako na televíznej obrazovke, ale trénujem reprezentáciu, čiže chodím po všetkých súťažiach, ktoré sú dostupné. Snažím sa s deťmi čo najviac pretekať. Pre tie deti je to motivácia a pre mňa, ako trénera, je to hlavná úloha.“ V Topoľčiankach súťažil so svojimi dlhoročnými zverencami. „Som tu so Števom Kasenčákom, ktorému sa venujem od malička, s majsterkou Ruska a ďalším zverencom je malé dievčatko, ktoré išlo dnes fantasticky. Je zaujímavé, že menšie deti sa vedia lepšie sústrediť pred vystúpením ako starší pretekári,“ pridáva svoje postrehy Tribula.
Práca s koňmi a cestovanie po pretekoch mu zaberajú veľa času. Napriek tomu by sa tejto záľuby nikdy nevzdal. Dokonca sa snaží absolvovať čo najviac pretekov. „Boli sme na súťaži v Nemecku a naším najväčším hendikepom bolo, že tam prišlo osem tisíc divákov. Keď začali tlieskať, naplašili sa nielen naše kone, ale aj ja som dostal strach. Takže treba čo najviac chodiť na preteky, aby sa človek stretával s divákmi a pripravil kone na hudbu, potlesk a piskot, pretože z tohto športu sa stáva pomaly, ale isto, veľká šou.“ Hoci v topoľčianskom areáli sa ani zďaleka nezišlo tak veľa ľudí, krásne kone, príjemné prostredie a zaujímavé súťaže sem lákajú čím ďalej, tým viac turistov. „V Topoľčiankach som už možno aj po desiatykrát a veľmi sa mi tu páči. Je tu najkrajší areál na Slovensku, úžasné prostredie. Organizátori sa posnažili a urobili tu rodinný pretek,“ pochválil celú akciu Ján Tribula.
