tých, ktorých sme oslovili, sa na svoj imidž nesťažoval.
Labuda si dal urobiť „trvalú“
V uliciach Nitry môžeme aj v týchto dňoch stretnúť herca Mariána Labudu ml.(32), ktorý v tunajšom Divadle Andreja Bagara kedysi začínal. Najnovšie bude účinkovať v pripravovanom muzikáli Jozefa Bednárika Divotvorný hrniec. Marián Labuda ml. má holohlavý účes približne od dvadsiatich rokov a vyhovuje mu to z viacerých dôvodov. „Je to z núdze cnosť. Prečo by som mal mať dlhé vlasy? Nechcem nosiť žiadnu „prehadzovačku“,“ smeje sa. Už približne desať rokov má „mašinku“, s ktorou sa raz za desať dní „vyšmyká“. Jeho otec, známy herec, z pôvodných hnedých vlasov vraj rovno obelel, ale predsa ich má, aj keď v skrátenej podobe. Marián Labuda ml. plešinu zdedil z maminej strany. Ako nám prezradil, jeho dedo mal veľké kúty. „Keď som bol mladší, nosil som dlhé vlasy. Ešte na stužkovej som mal vlasy po ramená. Skúšal som všeličo, dokonca som si raz dal urobiť trvalú,“ spomína s úsmevom. Otec mu však vždy hovoril, že má vlasy ako „ošťatá slama“. Pre Mariána Labudu ml. je holá hlava výhodou aj v práci. „Režiséri mi môžu dať všelijaké parochne, no aj tak ma chcú mať väčšinou holohlavého,“ hovorí. „Človek sa ráno zobudí, ide do sprchy a telovým šampónom sa umyje celý. Hlava je hneď suchá, nepotrebujem fén ani hrebeň. V zime však musím nosiť čiapku, lebo mi je zima a v lete tiež, lebo keď sú horúčavy, človek môže dostať úpal.“ Mariána Labudu ml. zaradili do Klubu nespravodlivo plešatých, ktorý sídli v Trenčíne. „Nikdy som nebol na žiadnej akcii klubu, ale som členom. Rád však zájdem na schôdzu, keď si nájdem čas,“ hovorí.
„Niekto by si možno chcel dať nastreliť vlasy, ale mne to v živote nenapadlo. Moja mama mi v mladosti kupovala všelijaké prípravky a masážne prostriedky na rast vlasov, ale ja som ich nikdy nechcel používať,“ spomína Marián Labuda ml. Úspešný herec na záver dodal, že jeho žena si ho s vlasmi už ani nevie predstaviť.
Ľudia si ho ľahšie zapamätajú
Riaditeľ spoločnosti Tralaland Ladislav Réti (47) z Nitry tvrdí, že účes bez vlasov je praktický z viacerých dôvodov. „Hlavička sa súmerne opáli, nepotrebujete hrebeň, šampón ba ani gél na vlasy,“ usmieva sa spokojne. „Ušetrím veľa peňazí za holiča, keď vyjdem z vody, nepotrebujem uterák a neviem ani, čo je to fén.“ Ladislav Réti si hlavu nepotrebuje holiť, pretože to za neho urobila príroda sama. „Sem-tam si vlasy trochu podstrihnem strojčekom.“ Aké vlasy mal v mladosti? „To je ťažké charakterizovať. Viem iba, že boli vždy riedke.“ Ladislav Réti dodáva, že pri súčasnom „strihu vlasov“ je mu jedno, či má vlasy riedke alebo husté. „Ľudia si ma takto ľahšie zapamätajú. Holá hlava je dnes súčasťou môjho imidžu a ťažko by som si zvykol na to, keby som musel za sebou vláčiť dlhú hustú hrivu. Myslím si, že ani moji blízki by ma už nemenili za inú, vlasatú hlavu rodiny,“ dodáva riaditeľ Tralalandu.
Futbalista Martin Čižmár prišiel o vlasy vďaka stávke
Známemu futbalovému útočníkovi FC Nitra Martinovi Čižmárovi (26) holohlavý účes pristane. „Každý druhý deň si holím hlavu žiletkou, už asi piaty rok,“ prezradil. Ako k nápadu vyholiť si hlavu prišiel? „Bolo to počas štúdia telesnej výchovy a športu na Prešovskej univerzite. V treťom ročníku som sa stavil s kamarátmi, že keď urobím jednu veľmi ťažkú rozdielovú skúšku z anatómie na jednotku, tak si vyholím hlavu. Skúšku som spravil na výbornú a žiletka ma už čakala,“ smeje sa Martin. „Prvý dojem bol strašný, ale časom som si zvykol,“ hovorí. Predtým som nosil tmavé dlhšie vlnité vlasy nagelované dozadu. „Futbalisti sú často spotení, musia sa sprchovať a aj vlasy sú pritom namáhané,“ konštatuje futbalista, ktorý je so svojím výzorom spokojný.
Elegantný a vždy upravený Martin Čižmár je vo veciach imidžu ležérny. Ako však hovorí: „Nevýhodou je, že ľudia sa na holohlavých pozerajú trochu inak. Myslia si, že keď má niekto holú hlavu, tak musí robiť niečo zlé... Podľa mňa však záleží od sympatií a prvého dojmu. Človeka treba spoznať a komunikovať s ním, aby sme si o ňom mohli vytvoriť obraz. Ja sa takto cítim super a budem to nosiť, kým budem môcť.“ Martinovi rodičia, hlavne mama, boli z holej hlavy prekvapení. „Mamka je pedantka, vždy upravená, takže keď ma prvýkrát videla, bola z toho hotová,“ spomína. „Ocino bol v pohode. Je to prakticky moja vec a pochopil, že pri športe sa nedá nejaký špeciálny účes dlhodobo udržiavať.“ Mladý futbalista má tú výhodu, že má na „holohlavý účes“ dobrú lebku. Zaujímalo nás, či mala jeho holá hlava vplyv pri „balení dievčat“. „Baba ma musí očariť, do ničoho sa netlačím. Hlavné je, aby si dvaja padli do oka a potom je jedno, či má muž metrové vlasy alebo holú hlavu.“ V čase, keď si vyholil hlavu, nemal priateľku, ale terajšej Martinovej priateľke sa takýto typ mužov páči.
Futbalista dbá o svoj zovňajšok, ako sa hovorí, aj šaty robia človeka. „Oblečenie a imidž je moje hobby,“ prezrádza Martin. Ako povedal, páčil sa mu aj imidž holohlavého Davida Beckhama, no Martin sa snaží byť sám sebou. „Dôležité je, ako človek vyzerá, ale aj to, či má niečo v hlave,“ dodal mladý futbalista.
Plešinu treba nosiť s hrdosťou
Gynekológ Ivan Juhás sa za svoju plešinu nehanbí. Prečo aj? Kedysi sa muži za nedostatok vlasov možno hanbili, dnes je takýto typ účesu bežný. „Cítim sa úplne normálne,“ hovorí. „To nie je hanba, pretože plešina je znakom mužnosti – nadbytok testosterónu,“ smeje sa. Niektorí ľudia zvykli holohlavých brať ako „mafiánov“ alebo mladých výrastkov, to je však už dávno preč. „Dôležitý je človek, nie účes,“ myslí si gynekológ. „Moje vlasy nikdy nikto nekomentoval.“ Ako nám prezradil, dlhé vlasy nikdy nenosil, lebo mu vraj nepristali.
Ivan Juhás má plešinku približne 25 rokov. Postarala sa o to príroda. Na margo svojho imidžu mu nerobí problém ani žartovať. Napriek svojej plešinke však o vyholení neuvažoval, so smiechom dodáva, že by vyzeral ako biliardová guľa.“ Čo hovoria na gynekológov striedmejší účes pacientky? „Vzhľadom k môjmu veku je to normálne. Nesťažujú si,“ usmial sa. Na záver poznamenal, že pre plešatých je jedinou nevýhodou, keď prší, nič iné. Gynekológ Ivan Juhás zároveň odkazuje všetkým plešatým: „Plešinu treba nosiť s hrdosťou!“
Autor: ĽUBOSLAVA ŠTOFKOVÁ
