Nehoda i lezecké nešťastie

e. „Hrala som osobu v hypoglykémii, upadla som do bezvedomia. Pri zinscenovaní situácie boli moje pocity dosť zlé, lebo som si búchala hlavu o volant alebo ležala na studenej zemi. Vyskúšala som si, ako sa cítia ľudia po autonehode. Každá posádka ma zachraňovala inak,“ povedala študentka Mirka Sýkorová. Jej kolegyňa Mária Uharčeková hrala tehotnú ženu, ktorá záchranárov presviedčala, že má kontrakcie. Niektoré posádky neváhali a na mieste dieťa „odrodili“.
Pri zasahovaní po simulovanej autonehode sme zastihli posádku z Horskej záchrannej služby Slovenskej zdravotníckej univerzity Banská Bystrica. Čo bolo pre nich na tejto úlohe najťažšie? „Problémom bolo, že sme sa neskoordinovali. Takéto simulované akcie sú pre záchranárov potrebné, lebo naberáme skúsenosti do budúcnosti a chyby už nebudeme opakovať,“ povedal Martin Žiak.
Záchranári boli po pätnásťminútovom limite na zvládnutie nehody bodovaní aj prítomnými lekármi. „Po zrážke dvoch áut boli štyria zranení. Jeden nastrčený svedok zámerne zle informuje posádku záchranárov, že jedna vodička je mŕtva. Záchranári musia zabezpečiť miesto, skontrolovať všetkých zranených a určiť si priority. Družstvá zvládajú túto situáciu dobre. Je to ťažké, lebo majú veľa zranených,“ zhodnotila lekárka Katarína Brštiaková zo záchranky vo Vrábľoch.
Simulované lezecké nešťastie bolo počas súťaže pod skaliskom pod Kalváriou. Chytákom pre posádky bol lezec ležiaci mimo skál, ktorého si mali záchranári všimnúť, no veľakrát sa tak nestalo. „Ide tu o pád dvoch horolezcov. Jeden má ťažké zranenie hlavy a druhý zlomeninu driekovej chrbtice. Treba dbať na bezpečnosť posádky i pacienta. Druhý pacient padol ďalej do kríkov a nie je ho vidieť. Posádky musia automaticky myslieť, že horolezci chodievajú dvaja. Paradoxne to záchranárom napadne až po niekoľkých minútach, keď sa figurant ozve. Pri tomto type záchrany majú posádky väčší stres, lebo vedia, že ich bodujeme. V reálnej situácii by bol ich výkon kvalitnejší,“ ozrejmil akciu lekár Ladislav Kotrus zo záchrannej služby z Levíc. Úlohu pri skale charakterizoval ako „bombónik“ súťaže. V pozitívnom zmysle lekára prekvapilo, že všetci záchranári mali na hlavách prilby, ktoré sú povinné od minulého roku a ich kúpa je finančne náročná.
Českí záchranári považovali situáciu pod skaliskom za štandardnú. „Keby tu bol iba jeden pacient, zvládli by sme to lepšie. Náročnosť úlohy spočívala v tom, že máme nájsť druhého raneného pacienta a zaistiť ho. Bol potrebný ešte jeden lekársky tím. Museli sme improvizovať, lebo v aute máme vybavenie iba pre jedného pacienta,“ opisoval problémy Marek Vaněčka zo zdravotnej záchrannej služby z českého Blanska. Na súťaže vraj jazdia radi, lebo sú súťaživé typy a určite sa akcie zúčastnia aj na budúci rok.