v Nitra Kolník a raz s na sa v Zimný štadión elektrizovali vlny z ľudskej obruče, potlesk v stoji na otvorenej scéne bol najkrajšou odmenou za parádny týždeň. Olejári vyhrali všetky tri zápasy, jeden dokonca na ľade doteraz suverénneho Slovana, ešte viac ako deväť bodov ale potešila hra v nedeľu proti Popradu. Po videnom treba zabudnúť na alibistické reči o oslabenom kádri, tejto dezilúzii podľahli v úvode súťaže možno aj samotní hráči.
Kritici by trénerovi Uličnému mali čo vytknúť, musí sa ale nechať, že s Nitrou to všetkými masťami mazaný lišiak jednoducho vie. Asi ani sám nečakal, že chémia v jeho mužstve začne fungovať tak skoro. Stavať môže na tradičných oporách, tešia však výkony Čacha, ktorý sa našiel pri ovi, ako z partesu hrali aj včera bratia Salijovci, pokropený živou vodou je Kmeč a len lepší bude aj celý štvrtý útok. Vo futbalovej terminológii by sa včerajší ofenzívny výkon nitrianskych hokejistov dal prirovnať k dánskemu dynamitu. Jednoducho, stará dobrá sa vrátila.
Na mieste je ale aj varovný prst, pretože jedna lastovička, ani tri, leto nerobí. Tak či tak, na piatok treba chystať, do Nitry prídu Košice, štadión by mohol byť prvý v noej ezóne ypredný.
