Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Na koňoch prešli štyritisíc kilometrov

Stretli sme sa v Bohatej, keď boli už len kúsok od cieľa. Vedela som o nich málo, v podstate som tam išla s tým, že je to partia mladých fanatikov, ktorí na koni v dobových odevoch zo 16. storočia prešli štáty bývalého Uhorska. Mali niekoľkodňovú prestávk

„Začiatok cesty bol v Maďarsku v Pilišských vrchoch 28. mája. Traduje sa, že práve v nich je srdcová čakra sveta, dokonca to potvrdil sám dalajláma. Je to symbolické, keďže celý náš okruh má tiež tvar srdca. Prešli sme hranice starého Uhorska, čo kedysi robil každý panovník. Bol to takzvaný hradný okruh, ktorý mal chrániť krajinu. Posledný túto cestu absolvoval Matúš Čák Trenčiansky. Odvtedy sa prestalo Uhorsku dariť,“ vysvetľuje trasu putovania Lajos Balogh. Snahou jazdcov bolo doraziť 22. júla do Belehradu. To bola hlavná myšlienka celého putovania. V tento dátum v roku 1456 vojska Jána Hunyadiho zvíťazili nad Mohamedom II., ktorý mal povesť neporaziteľného tureckého bojovníka. Jazdci si chceli uctiť 550. výročie víťazstva nad Mohamedom. Toto sa, žiaľ, nepodarilo. Vyše 100 dní putovania, viac ako 4-tisíc kilometrov. LÁSKA BEZ HRANIC Hranice Slovenska prekročili v Štúrove a pokračovali popri Hrone na Oravu, kde prešli do Poľska. Cestou po Slovensku vzniklo niečo, čo sa nedá predpokladať, čo nikto nečaká a príde ako blesk z jasného neba. V Starej Ľubovni prebiehalo dobýjanie hradu, ktorého náhodnými účastníkmi boli aj naši jazdci. Známe - slovo dalo slovo - v tomto prípade asi platiť nebude, keďže Gábor, prezývaný Zse, nevie vôbec po slovensky a Renátka, číro číra slovenská dievčinka, ani slovo po maďarsky. V Bohatej boli už spolu a každému muselo byť jasné, že sú nerozlučný pár. Kto vymyslel národnostné problémy? Prvých osemnásť dní takmer neustále pršalo. „Pre kone to bolo ideálne počasie, išlo sa im lepšie ako v horúčave. Preto sme vedeli prejsť na začiatku viac kilometrov, ako sme plánovali,“ hovorí organizátor celej akcie Péter Csepin. Nedalo mi a spýtala som sa, ako sa išlo im. Nezapriem v sebe pohodlnosť každodenného života a predstava jazdy na koni v daždivom počasí mi neznie príliš lákavo. „Išlo sa dobre, ľudská koža ako taká je odolná voči vode. Horšie to bolo s opracovanou kožou v podobe čižmy. Tá už nie je voči vode taká odolná. Deň čo deň sme si obúvali mokrú obuv. Prvýkrát čižmy vyschli až na Ukrajine,“ smeje sa Péter. Nech si to predstavujem hociako, jednoducho si to predstaviť neviem. Na ukrajinskej hranici nastali prvé problémy. Štyri dni trvalo, kým sa dostali do krajiny. Európske pasy pre kone tu jednoducho neplatia. Nedá mi teraz nespomenúť niečo, čo sa odohralo práve v tejto chvíli rozhovoru. Tu musím povedať, že Péter nehovorí po slovensky, Lajos celý rozhovor prekladá z maďarčiny do slovenčiny. „Čakali, že všetko preložíme, ale my zas cítime, že nemusíme preložiť všetko. Okrem nás dvoch nemali vraj problém s nikým,“ so smiechom prekladá Lajos Balogh. Zákony, ktoré platia v celej Európe, v Ukrajine neplatia. Až na podnet maďarskej diplomacie sa im podarilo dostať do Ukrajiny, podobne z Ukrajiny do Rumunska. Napriek tomu, že na hraniciach vopred vedeli, že prídu, čakali na vybavenie celý jeden deň. Podľa slov týchto dobrodruhov je až neuveriteľné, že v Rumunsku korupcia znamená viac ako zákon. A ako dodal Péter: „My nie sme politici, my môžeme povedať, čo chceme!“ STRACH MALI LEN Z MEDVEĎOV „Napriek všetkému bola cesta cez Rumunsko veľmi krásna. Karpaty boli nádherné, na niektorých úsekoch vyzerala nedotknutá príroda ako vystrihnutá z filmových záberov. Ale prejsť v Rumunsku cez mesto bolo hotové umenie. Z nášho pohľadu tam trú obrovskú biedu,“ dodáva Péter Csepin. Biedu prirovnal k časom povojnovej Európy. Dospelí ľudia žijú v takej biede a neschopnosti postarať sa sami o seba, až je nemožné, aby sa postarali ešte aj o deti. Ďalšia do oči bijúca a zarážajúca vec je v Rumunsku skupina veľmi bohatých. Stredná vrstva tam jednoducho chýba. „Pre obyvateľov Ukrajiny a Rumunska nebol pohľad na koňa neobvyklý. Dodnes ich tam je veľmi veľa. Netypický bol skôr pohľad na jazdca, navyše v dobovom oblečení. Nevedeli, ako reagovať. Keď sme však požiadali prostých ľudí o stravu pre kone, nebol žiadny problém,“ oceňujú pohostinnosť obyčajných ľudí. Napriek tomu počas prejazdu Rumunskom spávali vo vlastných stanoch. Na moju otázku, či sa nebáli, Péter s úsmevom odpovedal, že ľudí nie, len medveďov, ktorých je tam vraj dosť veľa. V noci držali stráž, jeden chlap vždy ochraňoval tábor, v ktorom bola aj jedna žena, Györgyi Kertész. Ozbrojení boli dobovými zbraňami, ktoré sú proti medveďom asi najúčinnejšie... PRIŠLI O DVA KONE Práve v Rumunsku sa udiali dve najvážnejšie udalosti celej cesty. Dva kone bolo treba uspať. Jeden si zlomil nohu a druhého uštipol had. Každý milovník koní si vie predstaviť, čo to pre týchto ľudí znamenalo. Medzi Pétrom a Györgyi prišlo k menšej výmene názorov. Péter sa chcel uistiť, že súhlasí s tým, čo hovoril. Keď jazdec príde o koňa a nie hociakého, ale najlepšieho, je to pre neho veľká strata. Péter chcel a Györgyi súhlasila s tým, aby sa napísalo, že kone neuhynuli preto, že ich hnali. Síce boli kúsok od Belehradu a chceli sa tam dostať do 22. júla. Poháňala ich myšlienka, túžba, sen, možno ľudská ješitnosť. Aj keď sa to javilo ako nemožné, pokúsili sa o to. Podarilo sa im prekonať rekord, prešli 95 kilometrov za deň. Keď sa na to pozerajú spätne, v tom období vypukla medzi nimi ostrejšia výmena názorov, prečo sa to stalo. Zhodli sa na jednom, príčinou nebolo to, že uštvali koníky. Cítia síce pocit viny, ale nie je im jedno, že kôň uhynie. Takéto veci sa jednoducho stávajú. Mužské osadenstvo jazdcov prízvukovalo, že obdiv patrí hlavne Györgyi, ktorá bola schopná absolvovať celú cestu s nimi na koni, v dobovom oblečení, navyše každý večer po utáborení pripravila pre všetkých večeru a poumývala riad. Pozerám na túto krehkú ženu a skláňam sa pred ňou. V duchu prisahám, že už sa nikdy nebudem na nič sťažovať. „Keď začnú problémy, vtedy sa ukazujú charaktery a ľudské povahy. A každý máme tu svoju. V zlomových situáciách sa človek prejaví, vtedy je ťažké udržať na uzde hlavne mužskú prudkosť. Györgyi bola tá, ktorá nás vedela stmeliť, udržať pokope,“ s pokorou a uznaním hovorí Péter. CEZ SRBSKO S POLICAJNÝM SPRIEVODOM Z Rumunska po vyše jednodňových problémoch prešli hranicu do Srbska. Avšak colníci boli už prívetiví, žiadali len doložiť doklady. Cez Srbsko ich sprevádzal policajný sprievod. Pomáhali im nájsť ubytovanie, pomáhali, v čom bolo treba, boli veľmi ochotní. Tu prebral Péter Varga z Bohatej neblahú funkciu stopára. Dovtedy išiel na koni a bolo to cítiť aj zo zabezpečovania ubytovania a stravy, ktoré mal stopár na starosti. Lajos sa na tieto potreby pozeral z pohľadu jazdca, vždy bol na prvom mieste človek. Péter pozeral v prvom rade na kone, jazdci boli druhoradí. V ceste pokračovali aj vo veľkých horúčavách, stále v dobových oblečeniach. Györgyi a Ändrás Eördögh v šatách, ktoré používali pastieri alebo chovatelia koni, ostatní muži v husárskych odevoch. Ešte aj účesy a strih fúzov mali podľa vzoru husárov! Ľudia v celom Srbsku ich vítali s úsmevom, pohostinnosťou a štedrosťou. Nebáli sa ich pustiť do vlastných príbytkov. Péter Csepin skonštatoval, že prešiel takmer celú Európu, ale slovanské národy sú najpohostinnejšie a najpriateľskejšie zo všetkých. Dojatí boli prejazdom cez Belehrad. Mestom ich sprevádzali dve policajné auta, jedno pred nimi, druhé za nimi a celá premávka mesta bola prispôsobená ich prechodu. Podľa ich slov sa cítili ako diplomati, len nemali na koňoch tradičné označenie CD. „Treba však dodať, že je to bojovný národ a preto ich tak obdivovali v kostýmoch husárov,“ podotýka Lajos a ostatní mu dajú za pravdu. Obavy mali z prechodu Rakúskom. V kostýmoch starého Uhorska... Asi niet čo dodať. Našťastie ľudia boli milí, aj keď si zachovali istý odstup. Ale s nevraživosťou sa nestretli nikde. Keď potrebovali informácie, promptne ich dostali od kohokoľvek, no chýbala prívetivosť a pohostinnosť, tak príznačná pre slovanské národy. Tu ich nikto nepozval do kuchyne a neuvaril ani kávu. Z Rakúska sa vrátili na Slovensko. Pri našom stretnutí v Bohatej ich čakala ešte cesta na Pilišské vrchy a potom domov. Keď som sa spýtala, čo bolo z celej cesty „naj“, Péter povedal, že to ho ešte len čaká. Ten pocit, keď sa po niekoľkých mesiacoch vráti domov, keď sa k nemu bude blížiť. Zamyslí sa a dodá, že naj boli okamihy, ktoré sa nedajú opísať. Keď majú ľudia k sebe blízko, keď cítiť moc noci, hviezd, keď ochutnáte dobre víno, spoznáte fajn ľudí.... Keď vidíte svet zo sedla koňa a to, čo by ste z rýchleho auta pri hektickom živote nikdy nezbadali. Keď cítite moc prírody a nezmyselnosť vecí, ktoré sme dali na piedestál. Keď si všetko uvedomíte a zistíte, že ináč už žiť nemôžete. A ČO ĎALEJ? V prvom rade prezimovať kone a vrátiť sa k svojim povinnostiam. A Péter už v hlave plánuje ďalšiu trasu. Po Škandinávii. „Stretli sme po ceste veľa ľudí, ktorí hovorili, že aj oni by sa na niečo také dali, len nemajú čas. Títo ľudia nikdy nič neurobia,“ skonštatoval Péter. Povedala som, že sú hrdinovia a že ich obdivujem. Odvetil, že pokiaľ existujú krásne ženy, tak sa chlapom oplatí byť hrdinom. So smiechom som skonštatovala, že ja márne čakám na princa na bielom koni. „ To preto, že princezné sú rasistky. Chcú len biele kone. A my máme hnedé,“ zakončil jeden zo skutočných hrdinov. Obetovali veľa. Svoj čas, prácu, rodinu, úspory. Treba podotknúť, že si celú cestu financovali sami. Získali však oveľa viac. Získali to, čo sme už dávno stratili, ak sme to vôbec niekedy mali. Keď som odchádzala, Péter Varga vyšiel za mnou na ulicu so slovami: „Len nájdi odvahu urobiť to, čo skutočne chceš, čo má zmysel a neurobiť, čo nechceš. Len odvahu!“ A ja som si pomyslela, že Boh sa môže vrátiť hľadať desať spravodlivých. Ešte by ich našiel. Ešte nie sme stratení. MICHAELA FARKAŠOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 381
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 963
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 001
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 987
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 492
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 413
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 046
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 748
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 462
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Nemocnica v Zlatých Moravciach má niekoľko pozitívnych zamestnancov

Deficit zdravotníckeho personálu nemocnica pociťuje nielen v období pandémie.

Ilustračné foto.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

 Vajda Činko (v strede) s blízkymi.

V Nitrianskom kraji evidujú nárast detskej pornografie. Na jej šírení sa podieľajú aj deti

Natáčajú sa chlapci aj dievčatá. Niektoré ponúkajú záujemcom zábery za 3-4 eurá.

Ilustračné foto.

Staré divadlo je pripravené hrať okamžite, otázkou je pre koho

Divadlo hralo najmä organizované predstavenia pre školy a škôlky. Tým sa v súčasnosti hromadné podujatia neodporúčajú.

Martin Kusenda, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?