Písmo:A^-|A⁺00

Milí rodáci a priatelia Jatova Víťazstvom demokracie sa nám otvorila aj cesta návratov do našej minulosti, aby sme nadviazali na všetko dobré, čo nám zanechali naši predkovia. Treba si uvedomiť, odkiaľ prichádzame, kto sme a kam chceme kráčať. Naša obec má úctyhodnú minulosť. Po prvýkrát sa Jatov spomína v latinskej listine ostrihomského prepošta Tomáša z roku 1230 pod historickým názvom Itou. Toto územie však bolo osídlené už pred 3500 rokmi v staršej dobe bronzovej. Na začiatku16. storočia sa obec predajom dostala do majetku jedného z najváženejších rodov vtedajšieho uhorského kráľovstva - rodine Zápoľských. Pre velezradu sa ocitli v nepriazni Habsburgovcov, majetky im odobrali a kráľovná darovala Jatov v roku 1527 Alexejovi Turzovi. Rod pochádzal zo Spišských Betlanoviec. Obchodoval s kovmi a na kráľovskom dvore zastával rôzne štátnické funkcie. Šestnáste a sedemnáste storočie poznačili neustále boje s Turkami, ale aj vlastnou šľachtickou opozíciou, ktorá na uhorskom tróne nechcela uznať Habsburgovcov. Jatov sa nachádzal na pohraničnom území, stíhali ho boje za náboženskú slobodu, stavovské povstania, bitky s Turkami. Jatov spravovali a vyberali tu dane turecké úrady. V štyridsiatych rokoch šestnásteho storočia patrila obec pod správu ostrihomskej administratívno-územnej jednotky - sandžaku. O sto rokov neskôr, po dobytí novozámockej pevnosti, bola vytvorená novozámocká provincia, kam patril aj Jatov. Neskôr sa obec s priľahlými majermi dostala do šintavského panstva Alexeja Turzu, ale v polovici sedemnásteho storočia Turzovci po meči vymreli. V roku 1642 sa novým majiteľom Jatova stal protihabsbursky orientovaný Mikuláš Eszterházy, zakladateľ moci a bohatstva Eszterházyovcov. Bol ho hlavný kapitán novozámockej pevnosti, uhorský palatín, najdôležitejšia osoba po panovníkovi. Eszterházyovci vlastnili Jatov až do roku 1917. Potom sa šintavské panstvo rozdelilo a Jatov patril do tallóšskeho panstva. Od jeho majiteľov neskôr Jakub Löwy kúpil Dolný Jatov, Malý Jatov a Čierny Vŕšok, majiteľom Kenderša sa stal Maximilián Schwarz. Po prvej svetovej vojne sa majiteľmi Kendereša stali bratia Herzogovci, ostatné miestne časti kúpil Jozef László, ktorý býval v jatovskej kúrii a mal 150 zamestnancov. Vtedy sa sem nasťahovali bíreši zo stredného Slovenska aj s rodinami. Počas 2. svetovej vojny bol Jatov pripojený k Maďarsku, front sa tu zastavil asi na mesiac. Najvýznamnejším medzníkom Jatova sa stalo oslobodenie 29. marca 1945. Ďalším historickým medzníkom bol rok 1952, kedy sa od obce Tvrdošovce odčlenili štyri osady: Dolný Jatov, Malý Jatov, Čierny Vŕšok a Kendereš. Z nich vznikol Jatov, ktorý sa stal najmladšou obcou v novozámockom okrese. Z úcty k predkom spomeňme, že v našom chotári je množstvo archeologických objektov, dokonca aj stredoveké opevnenie. Nachádza sa tu klasicistická kúria s parkom, Kostol sv. Vendelína a kaplnka z roku 1760. Chotárom obce už v stredoveku prechádzala tzv. Česká cesta spájajúca Budín s Prahou. V Jatove pôsobili bernolákovci Jozef Krištofy a Štefan Slušný, ktorý bol prvým farárom v obci. Jatov bol svedkom veľkých historických udalostí a pohybov. Mal pracovitý ľud, verný zemi a viere. Vyjadrujeme mu svoj obdiv, uznanie a poďakovanie za všetko, čo musel v doterajších obdobiach prekonať. O to s väčšou hrdosťou sa hlásime k jeho odkazu, v duchu jeho posolstva chceme pokračovať v zveľaďovaní obce. Jozef Dubovský,starosta

Článok pokračuje pod video reklamou