Angličania ho najskôr získali iba pre svoj mládežnícky tím, ale „Miňo“ sa svojím umením prepracoval už do rezervného tímu seniorov, ba jeden tréning absolvoval aj pod vedením trénera Mourinha a v spoločnosti tých najjagavejších futbalových hviezd. Počas víkendu si odskočil domov na svadbu sestry Miroslavy, ale už v nedeľu letel naspäť na Ostrovy.
- Mladý futbalista zo Slovenska, aj keď veľký talent, to v slávnom Albióne nemá na začiatku určite ľahké. Aké to bolo pre teba zorientovať sa hneď v začiatkoch v takom veľkoklube, akým Chelsea v súčasnosti je? Kde bývaš a ako si zvykáš na Londýn a angličtinu?
- Nie je to všetko určite ľahké, ale myslím si, že to zatiaľ zvládam v pohode. Nemyslel som si, že sa tak rýchlo aklimatizujem. Predpokladal som, že mi to bude trvať možno o nejakú dobu dlhšie, ale som rád, že sa tak stalo a teraz sa venujem plne futbalu a angličtine.
- Na čo si bolo pre teba najťažšie si v Anglicku zvyknúť?
- Dôležité bolo najmä prispôsobiť sa odlišnému štýlu hry. Hrá sa tu v úplne inom tempe. Niektoré dorastenecké zápasy sa dajú porovnať s našou Corgoň ligou. A to už nehovorím o súbojoch rezerv, kde je tá hra ešte na celkom inej úrovni. Zvykol som si však rýchlo, mne takáto hra a jej rýchlosť vyhovuje.
- V doraste hrávaš celé zápasy, strieľaš góly, prihrávaš na ne. Čakal si, že to pôjde ako po masle?
- Zatiaľ, chvalabohu hrávam celé zápasy a ja len dúfam, že to tak bude pokračovať. Keď som tu bol ešte len na skúške a hral som zápasy, hovoril som si, že veď tu asi ani góly nebudem dávať, lebo som nebol zvyknutý na ich hru. Ale teraz je to už o inom, zosilnel som, čo je dôležité. Tu v Anglicku mám aj potrebnú rýchlosť, a tak dúfam, že to pôjde ešte lepšie a góly budú padať či za dorast alebo za rezervu.
- Aké ťažké bolo prepracovať sa z dorasteneckého tímu do seniorskej rezervy? Chodia na mládežnícke zápasy pozorovatelia, alebo referencie o hráčoch dáva tréner?
- Na naše domáce zápasy sa chodievajú pozerať asi všetci tréneri, či už z rezervy alebo z áčka, čiže oni nás dobre poznajú. Navyše kouč rezervy stále konzultuje s trénerom dorastu, teda aj oni sa medzi sebou dohadujú, kto pôjde na zápas a kto nie.
- S ktorým zo svojich spoluhráčov si rozumieš najviac? Z akých krajín máš spoluhráčov? Aký máš denný režim?
- Najviac si asi rozumiem s tými, s ktorými aj bývam, čiže s Fínom a so Švajčiarom, ale môžem povedať, že aj s inými. Ďalšími spoluhráčmi sú napríklad dvaja Španieli, dvaja Portugalci, Dán a dosť chalanov je z Afriky. Niektorí z nich však už majú anglické občianstvo. Denný režim je normálny, teda po budíčku idem do tréningového centra, tam mám raňajky, potom nasleduje tréning, po ňom je obed a ideme domov, kde oddychujem.
- Ako relaxuješ? Chodíte sa aj niekde zabaviť?
- Väčšinou relaxujem pri internete, píšem si s kamarátmi, alebo zahrám play-station. Niekedy však relaxujem aj spánkom, na ktorý tu mám dosť času. Občas si vyjdeme do mesta, ale to len sporadicky.
- Dbá sa v klube aj na životosprávu, alebo majú hráči v tomto smere „voľnejší“ režim?
- Na ňu sa tu príliš nedbá, je to také voľnejšie. Asi preto, lebo je známe, že Angličania vlastne jedia dosť a všeličo.
- Čím sa líšia tréningy v Chelsei od tých, ktoré boli pod Zoborom?
- Zoberme si napríklad letnú prípravu. Kým u nás sa maká a behá, tu sme v lete cibrili hlavne techniku a nacvičovali rozličné herné štýly. Tréningy sú o dosť odlišné, hoci mne sa páčili aj tie v Nitre. Nemôžem nič zlé povedať na nitrianskych trénerov, ale tu je to o niečom celkom inom.
- Stretávaš sa na štadióne aj s hráčmi áčka? Akí sú v civile?
- Stretávame sa vlastne každý deň. Sú to normálni ľudia. Aj keď sú veľké hviezdy, správajú sa milo. Dobre si rozumiem s Petrom Čechom, s ktorým sme sa posledné dni dosť porozprávali. Som rád, že sa už lepší jeho zranenie, lebo on je úplne super chlap. Ale musím spomenúť napríklad aj Johna Terryho, ktorý je tiež skvelý, stále je vysmiaty a kapitán, ako sa patri. V pohode sú však aj Joe Cole či ostatní. Keď môžem, tak chodím na každý domáci zápas.
- Na dvere klopú Vianoce, tešíš sa na ne?
- Vianoce strašne milujem. Na Slovensko sa opäť vrátim vo štvrtok 21. decembra a doma pobudnem dva týždne, teda do 2. januára. Vtedy už musíme byť všetci v Anglicku, lebo na Troch kráľov sa už hrá súťaž.
- Aké darčeky pod stromčekom ťa zvykli v minulosti najviac potešiť?
- Keď som bol malý, dostával som asi každé Vianoce nové kopačky a loptu, čomu som sa strašne potešil. Obul som si kopačky, behal po byte a hral sa na Ronalda. Stále som ich bozkával, kým boli nové. Teraz si už vyberám darčeky sám, najčastejšie je to asi oblečenie.
- Čo by si chcel nájsť pod stromčekom v tomto roku? Budeš kupovať aj ty darčeky pre svojich blízkych?
- Stále rozmýšľam, ale fakt ešte neviem, čo by som si prial. Možno pozvánku do A-mužstva. Heeeh, ale nie, fakt neviem. Ja už mám darčeky pre svojich blízkych nakúpené, čo ma teší, a dúfam len, že sa im budú aj páčiť. Som presvedčený, že áno.
- Čo praješ do nového roku svojim blízkym a kamarátom? A čo si želáš ty?
- Najmä nech sú v rodine dobré vzťahy, nech sú všetci zdraví a šťastní. Vlastne, nech je medzi mojimi najbližšími všetko dobré. Veľmi sa teším aj na mojich kamošov, ktorým tiež želám všetko iba to najlepšie. A pre mňa? Hlavne, aby mi slúžilo zdravie a nech sa mi darí aj na ihrisku. Dúfam, že v novom roku budem bojovať aj o dres áčka. Nechcem však nič uponáhľať. Ako som už viackrát povedal, čo má prísť, to aj príde, a ja verím, že tak to bude.
