Písmo:A^-|A⁺00

Budem výnimočne osobný. S Ladislavom Móderom - futbalovým jastrabom z Tehelného poľa - som sa prvýkrát stretol len pred tromi mesiacmi, keď Naše novosti hľadali človeka na úsek distribúcie. Od začiatku bol našou „nosnou“ témou futbal, a pre mňa boli futbalové debaty s chlapom, ktorý sedel v kabíne víťaza Pohára víťazov pohárov z roku 1969 niečim mimoriadnym. Po vážnych zdravotných problémoch mu vždy zlepšilo náladu, keď ho ľudia v dedinách na Požitaví počas pondelkových rozvozov novín spoznávali a úctivo oslovovali. „Jano Čapkovič? Áno bol veľmi rýchly, veď mal dlhé nohy. Ja som bol ale rýchlejší na prvých piatich metroch,“ odpovedal mi s úsmevom. O dobrých futbalistov je dnes záujem aj v zahraničí, nadhodil som ďalšiu tému. „Mne kedysi jednoducho povedali, že budem hrať za Slovan Bratislava a bolo rozhodnuté. Ale výhody sme mali aj my v Slovane.“ „Každý tréner musí vniesť do mužstva niečo svoje,“ hovorieval skoro záhadne, či bola reč o bratislavskom Slovane, Nových Zámkoch, alebo o jeho trénerskej zastávke vo Veľkých Lovciach. Človek, ktorý bol jedným zo strojcov pohárového víťazstva 3:2 nad Barcelonou v Bazileji 1969 spomínal s úctou aj na ľudí z „Lótu“, ktorý pred desaťročím priviedol do majstrovstiev okresu. Ujsť si nenechal ani jesenné piatoligové stretnutie Veľké Lovce – Tvrdošovce, návštevy u príbuzných v Tvrdošovciach spájal s domácimi zápasmi rodnej obce. Vlastne na všetko vo futbale mal svojský názor. A mne bolo cťou, môcť mu oponovať. O slávnej minulosti tohto rodáka z Tvrdošoviec vedeli mnohí, a celoslovenské médiá po jeho smrti výrazne zdupľovali, aký to bol výnimočný futbalista. „V Slovane bolo dôležité, že už v tých časoch sme hrali veľa ťažkých zápasov proti veľkým európskym mužstvám. V jednom prípravnom stretnutí v Holandsku ma však pred reprezentačnou pozvánkou pribrzdila zlomenina členka,“ a po futbalovej kariére aj slabšia životospráva a zdravotné ťažkosti. (Pokračovanie na strane 29) (Dokončenie zo strany 25) Pred jesenným kvalifikačným zápasom Slovenska s Českom mu z Tehelného poľa volal brat Jozef, majster Európy 1976. „Všetci ťa pozdravujú a Dušan Tittel ti drží miesto na čestnej tribúne.“ Ladislav Móder futbalovo vyrástol v tvrdošovskej liahni Františka Szikoru, otca viacnásobného reprezentanta ČSSR Juraja Szikoru, ktorý zomrel pred rokom. Spolu s ním a o dva roky mladším bratom Jozefom, tvorili obdivuhodné útočné trio, ktoré už v dorasteneckom veku rozoberali najsilnejšie bratislavské kluby Slovan a Inter a Laco zakotvil v Slovane. Po prejavoch nespokojnosti s účinkovaním v „béčku“ si síce vyslúžil prezývku enfant terrible, ale s príchodom legendárneho trénera Michala Vičana triumfoval herne i strelecky v slávnom útočnom kvartete Cvetler, L. Móder, Jokl, Ján Čapkovič a rovnakou mierou sa pričinil o triumf v PVP až po nezabudnuteľné bazilejské finálové víťazstvo nad FC Barcelona 3:2. Na vrchole slávy bol miláčikom bariér, ktoré vedel pobaviť svojimi nenapodobiteľnými kúskami z jeho technického repertoáru. S trénerom Michalom Vičanom vraj tvorili podivuhodnú dvojicu. Svojrázny kouč ho cepoval ako sa len dalo, po historickom víťazstve v Bazileji kráčali k slávnemu poháru plačúc v objatí. Nevyspytateľný technik stváral s loptou parádne kúsky. V pražskom Edene proti Slavii obišiel v šestnástke hádam päť hráčov aj brankára, s loptou na nohe potom prešiel čiaru. V jednom z najpamätnejších derby Trnava – Slovan v roku 1968 unikol z polovice ihriska, obohral aj brankára Geryka a po zemi strelil gól. Vtedy v trnavskom kotli nevydržala jedna z bariér a zápas musel byť predčasne ukončený. V tom čase bol aj najznámejším zahadzovačom gólových šancí. Tlačil sa do reprezentácie, kam nesporne patril, lenže trénerov odrádzala jeho prílišná láska k lopte. Po nepremenených šanciach tribúny kričali, aby ho tréner stiahol, ak ho nepostavil, chceli ho vidieť na ihrisku. Aj Vičan neraz kričal, vystrel už konečne. Ladislav Móder zomrel presne v deň svojich 61. narodenín v sobotu 2. decembra. Pochovaný je na cintoríne v Nových Zámkoch. Česť jeho pamiatke! MARIÁN DRAGÚŇ_novy_riadok_