Pred desiatimi rokmi zriadil Juraj Gyevát posilňovňu a Klub kulturistiky a silového trojboja v Galante. Plánovali sme s ním rozhovor, ktorý sa žiaľ nestihol uskutočniť. Juraj Gyevát 29. decembra náhle zomrel.
Na jeho pohrebe zazneli aj slová jeho zverencov. „Dal nám šancu naplniť si sny, prejaviť sa a dal nášmu životu zmysel.“ Dať niečomu zmysel, znamená obetovať sa. Sedem dní v týždni, jedenásť hodín denne tento ústretový a vždy dobre naladený človek vítal staré i nové tváre v mikrosvete, ktorý stvoril a rozvíjal. Oduševnene sa staral o svoj Klub – trojbojárov, „tlakárov“ aj „pretláčačov“ a mnohých individuálnym prístupom doviedol na Majstrovstvá Slovenska, Európy aj sveta. Najúspešnejším rokom pre KKaST bol rok 2004, kedy sa umiestnil na treťom mieste v extralige v silovom trojboji. Vinco Kondákor o ňom povedal, že to bol človek, ktorý mal veľké srdce a vedel rozdávať bez ohľadu na to, koľko sa mu vráti späť. Všetci sa zhodli, že bol pre nich viac ako len tréner. „V určitých chvíľach mi bol veľkou oporou a bral som ho ako svojho druhého otca,“ dodal Jožo Ormandík. „Podľa mňa bol stelesnením slova kamarát. Vždy ochotný nezištne pomôcť, vypočuť, poradiť. Mnohí chodili do posilňovne práve kvôli nemu, jeho prístupu, atmosfére, ktorú tam dokázal vytvoriť. Bude nám všetkým veľmi chýbať,“ povedala za návštevníkov posilňovne Darina Zsigová. Sám bol športovcom, začiatok jeho športovej kariéry siaha do roku 1969, odkedy bol členom oddielu ČSZTV Dunajplavba Bratislava, za ktorý súťažil v československej lige vo vzpieraní, a ktorý reprezentoval aj na mnohých významných podujatiach. Potom sa dal na silový trojboj. V rokoch 1985-1988 na pretekoch „Podhájsky silák“ opakovane skončil na 1. mieste. Neskôr sa začal venovať trénerskej činnosti.
Viackrát sa zúčastnil na Majstrovstvách Československa aj Slovenska, z toho dvakrát získal prvé miesto (1990, 1992). V roku 1992 bol vyhlásený za najlepšieho športovca Galanty a viacnásobne ho zvolili za najlepšieho trénera mesta Galanta. V rokoch 2004 a 2005 sa stal majstrom Slovenska v silovom trojboji v kategórii Masters a v rokoch 2005 a 2006 aj v tlaku na lavičke. V roku 2004 bol siedmy na Majstrovstvách sveta v tlaku na lavičke v kategórii Masters II. Tento rok plánoval ísť na Majstrovstvá sveta v tejto disciplíne a mal aj iné veľké plány. S úctou tomuto mnohokrát nedocenenému, ale o to významnejšiemu človeku v mene všetkých vyslovujem veľké ďakujem. Nemyslím, že niekedy zabudneme...