Ktoré pracovné miesta sa na trhu práce ťažko obsadzujú?

o miesta málo ľudí? A ktoré profesie pociťujú nedostatok pracovníkov?

Jazykári utekajú do zahraničia
Zvlášť základné školy dobre vedia, že zohnať kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov je problém. Za katedry sa absolventi jazykov veľmi nehrnú.
Paradoxom ale je, že o univerzitné odbory, ktoré pripravujú budúcich učiteľov cudzích jazykov, je stále veľký záujem. Prečo potom absolventi nejdú učiť, keď učiteľstvo vyštudujú?
„Je to pre financie. Učiteľské povolanie je dnes nedocenené,“ mieni dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Gabriela Porubská. „Začnú študovať, ale už počas štúdia hovoria, že chcú ísť po škole robiť do zahraničia. Alebo chcú chvíľu cestovať. Možno práve preto, že sú dobrí v jazykoch, majú veľké šance uplatniť sa v cudzine, a aj to využívajú,“ povedala dekanka Porubská.
Dodala, že aj keď sa po čase zo zahraničia vrátia, podmienky v školstve ich odradia od učenia. Radšej sa zamestnajú ako prekladatelia v súkromných firmách.
To potvrdzujú aj riaditelia škôl. „Jazykári sa školám ťažko zháňajú. Ak je jazykár dobrý a mladý, neostane v školstve,“ tvrdí riaditeľka ZŠ Krčméryho v Nitre Tatiana Kováčiková. Tamojšia škola má troch jazykárov – ruštinára, angličtinárku a študentku, ktorá vypomáha učením siedmich hodín angličtiny týždenne.
Kristína Filová pôsobí na ZŠ Krčméryho od roku 1990. Vyštudovala aprobáciu slovenský a anglický jazyk, učí už tri desiatky rokov. Čo si myslí o situácii, v ktorej sú dnes jazykári? „Je to dosť ťažké, lebo financie rozhodujú o počte hodín. V rámci šetrenia máme základné varianty, cudzí jazyk učíme trikrát do týždňa. Je to málo, prejaví sa to na výslednom efekte,“ hovorí.
Súhlasí s tým, že najmä mladí jazykári školám utekajú. „Viem, že teraz je problém najmä s nemčinármi. Tí sa uplatnia vo firmách, ktoré sú v regióne,“ povedala Kristína Filová. „Ak by bolo finančné ohodnotenie v školstve lepšie, učili by aj mladší,“ podotkla.

CNC stroje zvládajú najmä mladší
Medzi profesie, ktoré sa v nitrianskom regióne darí len s ťažkosťami obsadzovať, patrí obsluha CNC strojov. Je to špecializovaná pozícia, navyše vďaka modernizácii strojárskej výroby pomerne mladá. Aj preto je kvalifikovaných ľudí v regióne málo.
Pracovník, ktorý obsluhuje CNC stroje, obrába kovy naprogramovaním stroja. CNC stroje nahradili klasické sústruhy a frézy.
Firmy vidia problém najmä v slovenskom školstve, ktoré sa nedokázalo rýchlo prispôsobiť potrebám trhu. Školy stále produkujú v tomto odbore málo absolventov. A aj keď dnes už sú študenti pripravení kvalitne, stále ich nie je dostatok. „Na Obchodnej akadémii skončí ročne päť tried. Nastavovačov CNC strojov skončí ročne len jediná trieda, čo je asi dvadsaťpäť ľudí. To je veľmi málo,“ hovorí Janka Boreková z islandskej spoločnosti Carnitech/Marel.
Firma sídli v areáli Plastiky a dnes má päťdesiat zamestnancov. Na konci roku sa presťahuje do priemyselného parku. Carnitech/Marel sa v horizonte troch rokov rozrastie, počíta sa s troma stovkami zamestnancov. Okrem administratívy potrebujú obsadiť dve kľúčové pozície – zváračov, ktorí vo firme robia aj montáž, a pracovníkov obsluhy CNC strojov. „Potrebujeme niekoľko desiatok pracovníkov obsluhy CNC strojov a zháňame ich, ako len môžeme. Úzko spolupracujeme s SOU Š.A. Jedlíka v Nitre, jeho študenti k nám chodia na prax. Snažíme sa už študentom ukázať, že u nás môžu nájsť perspektívne zamestnanie. Ponúkame rôzne benefity, napríklad kolektívne poistenie zamestnancov,“ povedala Boreková. Potenciálnych zamestnancov zháňajú nielen medzi študentmi stredných škôl, ale oslovujú už aj rodičov deviatakov. „Presviedčame ich, aby dali deti študovať strojárstvo.“
Prečo je kvalifikovaných pracovníkov obsluhy CNC strojov tak málo? Podľa Janky Borekovej za to okrem situácie v školstve môže aj spôsob, akým sa pracovný trh u nás v minulosti vyvíjal. „Ešte za Československa tu bolo veľa strojárskych závodov, ktoré však postupne zanikli a odborníci na strojárstvo sa preorientovali na iné profesie. Okrem toho sa výroba modernizovala. Dnes sú stroje na obrábanie kovov riadené počítačom. Zvláda ju najmä stredná a mladšia generácia,“ vraví Boreková.
Jedným z tých, čo CNC stroje v spoločnosti Carnitech/Marel obsluhujú, je Marián Buránsky z Mojzesova v okrese Nové Zámky. Vyštudoval v Šuranoch, robil pre Peugeot, Osram a rok pracoval v Čechách. O svojej práci si myslí, že nie je náročná. „Ľudí pre CNC stroje je nedostatok možno aj preto, lebo si povedia, že je to špinavá robota. To ale nie je pravda, všetko dnes robí stroj, len ho treba naprogramovať. Navyše je to robota, ktorá je dnes celkom dobre platená,“ povedal Marián Buránsky.