Čo vás najviac motivovalo k
tomu, že ste vymenili pokojné dôchodcovské dni za rušné, niekedy
nezávideniahodné situácie, ktoré v obci neraz musí prežívať starosta?
Priznám sa, že po porážke v roku
2002 som sa nezaoberal myšlienkou znovu sa stať prvým mužom obce. Pred rokom ma
však začali moji starí známi, ale aj viacero obyvateľov z obce, oslovovať, že
čo hovorím na ten útlm, ktorý v obci nastal po nastúpení nového starostu. Až
potom som sa začal vážnejšie zaoberať s myšlienkou znovu kandidovať. Zmapoval
som si štyri uplynulé roky a zistil som, že viaceré z opatrení, ktoré nové
vedenie obce prinieslo, bolo proti obyvateľom. Spomeniem len tie
najmarkantnejšie, ako napríklad zavedenie poplatkov za miesto na cintoríne,
vysoké znečistenie obce, nedostatky na úseku poskytovania už v minulom období
zaužívaných služieb obyvateľstvu, alebo zvýšenie poplatku za odvoz smetí až o
tristo percent. Nedostatky boli i na iných úsekoch. Už existujúce detské
ihriská chátrali, nezabezpečovala sa ich pravidelná údržba, v zimnom období sa
zanedbávala údržba obecných komunikácií, malá pozornosť sa venovala verejným
budovám, ale i pamätníku na počesť padlým vo vojnách. Z Jahodnej, ktorá sa za
môjho starostovania zaradila medzi progresívne rozvíjajúce sa obce v okrese, sa
stala stagnujúca nezaujímavá obec.
Zrušilo sa organizovanie obecných dní, prestali sa konať verejné zhromaždenia
občanov. Jednoducho nemohol som si tieto nedostatky nevšimnúť a nemohol som nad
budúcnosťou obce mávnuť rukou. Zodpovednosť, ktorú cítim voči obci mi nedala
povedať „nie“ tým, čo ma oslovili. I napriek tomu, že moju rodinu moje rozhodnutie veľmi nenadchlo. Ale
povedal som si, že to skúsim. Nakoľko som nechcel chodiť po domoch a ako
nezávislý kandidát zbierať podpisy, podotýkam, že miestenka v Strane maďarskej
koalície bola obsadená, súhlasil som, aby ma nominovala strana SMER. A či ma
nakoniec moje víťazstvo prekvapilo? Skôr nie. Podľa mňa rozhodlo tých skoro
dvanásť rokov, presnejšie jedenásť rokov a sedem mesiacov, čo som stál v
minulosti na čele obce. Tie roky, keď sa v obci zaviedla plynofikácia, vodovod,
vytvorili sa možnosti pre založenie zdravotného strediska, otvorila sa miestna
lekáreň, vybudovali sa kilometre nových chodníkov, prekvital spoločenský,
kultúrny, ale i športový život. To bola minulosť. Dnes je to však trošku ináč.
Sme v Európskej únii, dotácie z nej však dostanú len tí najšikovnejší,
najpripravenejší, najpriebojnejší. Kto ich nezíska, žiaľ zaostane, nakoľko
vlastné investície na rozvoj nebudú stačiť.
A s čím teda začína staronový
starosta v úrade?
Spolieham sa aj na svojich
spolupracovníkov z úradu, s ktorými som už dlhé roky pracoval. Keď hovorím o
spolupracovníkoch, musím sa trošku pousmiať, keď si spomeniem, ako ich moji
protivníci strašili, že po mojom nástupe budú na obecnom úrade čistky.
Samozrejme, je to nezmysel, veď by som išiel sám proti sebe. Veď ľudia, ktorí
už niečo dokázali a majú čisté svedomie sa vôbec nemusia obávať o svoju ďalšiu
budúcnosť. Taktiež dúfam, že nájdem spoločnú reč i s poslancami. Veď všetci
musíme ťahať za jeden povraz. Prioritou budú tie projekty, ktoré už boli
rozpracované v minulých rokoch, ako je napríklad vodovod. Financie na jeho
vybudovanie chceme získať práve z dotácií od Európskej únie. Naliehavá je aj
otázka budovy našej školy, ktorú potrebujeme zatepliť, vymeniť zastaralé okná,
opraviť izoláciu strechy na jej telocvični. Vyriešiť treba i situáciu materskej
školy. Najlepším riešením je vybudovať novú budovu na pozemku pri základnej
škole. Tým by sa mohla vyriešiť i otázka stravovania detí z materskej školy a
odpadla by pracná a finančne náročná donáška stravy do súčasnej materskej
škôlky zo školskej jedálne. Jestvujúcu budovu materskej škôlky by sme mohli
využiť na podnikateľské účely, čím by sme mohli vytvoriť nové pracovné miesta
pre obyvateľov našej obce. Na rekonštrukciu čaká i budova kultúrneho domu,
svoje si žiadajú i miestne komunikácie. Znovu sa vrátime k tým službám, ktoré
sme pre obyvateľov poskytovali v minulosti. Nesmieme zabudnúť ani na zvýšenú
podporu športu. Veď, kde inde môže vyrastať zdravá mládež, ak nie na
športoviskách?
Nezabudneme však ani na duchovný
život občanov. Už v roku 2000 sa začali pripravovať plány na vybudovanie
kalvárie v parku pri kostole. Boli už rodiny, ktoré sa zaviazali, že vybudujú
jednotlivé zastavenia, obec chcela vybudovať hlavný oltár. Tieto plány ostali
len plánmi. Treba ich však uskutočniť. Naďalej treba podporovať i miestne
spoločenské a záujmové organizácie, ako sú Csemadok, telovýchovnú jednotu,
podporovať činnosť klubu dôchodcov.
Všetko to, čo som tu
spomenul, je len časť z toho, čo nás čaká v budúcich rokoch. Plány však
nestačia, treba sa pustiť do ich realizácie. Sľubujem, že budem pre občanov
príkladom a budem stáť v prvých radoch, i napriek mojim rokom. Jednoducho
necítim sa byť starým a opotrebovaným dedkom, a aj keď sa to mnohým nezdá, mám
ešte dostatok síl i na rozdávanie.
