Písmo:A^-|A⁺00

Niekoľkých mladých ľudí sme požiadali o odpovede na nasledujúce otázky: Máte vo svojom okolí ľudí, ktorí sú adoptovaní alebo ľudí, ktorí si niekoho adoptovali? Prijali by ste malého súrodenca z detského domova? Merita (14 rokov): Áno, môj strýko so ženou si adoptovali dieťa z detského domova, lebo nemohli mať deti. A ja by som určite takéhoto súrodenca neprijala. Bolo by to zvláštne a nevedela by som si zvyknúť, že nemá moju krv. Anežka (17, vľavo): „Áno, poznám takýchto ľudí. Jedni známi si adoptovali dve dievčatá. Sú fajn a navzájom si veľmi rozumejú. Aj keď mám dosť vlastných súrodencov, prijala by som ho asi bez problémov. Bolo by to rozhodnutie mojich rodičov, takže by som to musela rešpektovať tak či tak.“ Katka (16, vpravo): „Aj ja mám takýchto známych. Dokonca aj jeden môj kamarát je z detského domova, ale je rád, že si ho vzali jeho adoptívni rodičia. Ja osobne by som prijala brata, pokiaľ by nebol problémový a vedel by sa pomerne rýchlo adaptovať.“ Milan (18): „Jasné, jedni známi najprv nemohli mať deti, tak si adoptovali. A mali z toho strašne dobrý pocit, takže dnes majú asi 8 detí, z ktorých len 2 sú ich vlastné. Neviem, či by som teraz niečo také prijal. Už mám predsa len 18 rokov a idem na výšku (dúfajme), takže fakt neviem. Vedel by som si však predstaviť, že v budúcnosti by som nejaké dieťa adoptoval.“ Erik (18, vpravo): „Áno, kamarát je adoptovaný a všetko tam klape absolútne v pohode. A keby sa naši rozhodli, musel by som to prijať a aj starať sa oňho alebo o ňu.“ Dominik (16, vľavo): „Áno, poznám takých ľudí, ale mňa to veľmi nezaujíma, či sú z domova alebo nie. Hlavne, že sa s nimi nenudím. No sám by som takéhoto súrodenca pravdepodobne neprijal.“

Článok pokračuje pod video reklamou