Peter Zrubec je jedným z najdlhšie pôsobiacich „richtárov“
Nedávne komunálne voľby charakterizoval doteraz asi najväčší záujem kandidátov o funkcie starostov, primátorov a poslancov. Peter Zrubec z Michala nad Žitavou je v čele obecnej samosprávy už od roku 1990 - spolu päťkrát dostal dôveru voličov. Aj v decembri 2006 bolo kandidátov na funkciu starostu viac a názorov na jej ďalšie napredovanie, samozrejme, tiež. Väčšia časť voličov nakoniec dala prednosť istote a skúsenosti pred zmenou, ktorá sama osebe ešte nemusí znamenať zlepšenie. Veľa starostov okolitých obcí nakoniec zostáva v kreslách už viacero volebných období - svoje záväzky voči občanom sa im teda darí plniť. O tom, ako sa vôbec dostal do samosprávy, hovorí: „Už pred vznikom súčasného modelu samosprávy som vykonával funkciu predsedu miestneho národného výboru a vedel som, čo táto práca znamená. Keď sa zmenil politický systém a vznikla možnosť takpovediac „gazdovať“ so svojimi ľuďmi a pre svojich občanov, zlákalo ma to.“ Predtým pracoval v Šurianskom cukrovare ako garážmajster na stredisku dopravy a mechanizácie. Funkciu mal zodpovednú, bavila ho a v práci mal dobrý kolektív. Avšak keď dostal šancu starať sa o zveľaďovanie dediny bez direktív „zhora“, neváhal ju využiť. Keď sa dnes prejdete obcou Michal Nad Žitavou, všade nájdete rukopis práce starostu Petra Zrubca. Neznižujeme tým význam zastupiteľstva ani jeho podiel zodpovednosti za stav obce. Každý obyvateľ vidieka vám však potvrdí, že na dedine musí byť hlavným iniciátorom rozvoja starosta. Za vyše pätnásť rokov tu zažil veľa dôležitých udalostí. Najdôležitejšími boli plynofikácia a vybudovanie vodovodu, dnes už zostáva len skolaudovať kanalizáciu a napojiť na ňu zvyšné domácnosti - potom možno povedať, že obec má vybudovanú kompletnú infraštruktúru. Michal nad Žitavou je teda moderná obec, ktorá v občianskej vybavenosti predstihla mnohé väčšie sídla. Peter Zrubec je uvážlivý muž zrelého veku, skúsený starosta. Na čo sa po-
dujme, chce aj doviesť do konca. Aj taká malá obec ako Michal nad Žitavou má vybudované všetky základné ustanovizne - je tu základná škola, materská škola, polyfunkčná budova kultúrneho domu s obecným úradom, zdravotné stredisko, športový areál. O čo sa teda bude starosta usilovať v ďalšom období?“ Najmä o zlepšenie stavu miestnych komunikácií, chodníkov, parku, detského ihriska a autobusových zastávok. Pred nami je úloha zabezpečiť multifunkčné využitie Závodských kúrie, odvodnenie zaplavovanej časti obce. Na adekvátne riešenie budeme najprv potrebovať štúdiu, čo nás núti uchádzať sa o finančnú podporu z eurofondov.“ Starosta chce pokračovať v snahe modernizovať vzdelávacie zariadenia obce, udržiavať ich technický stav a zveľaďovať okolie. Úlohou obce bude viac pomáhať občanom
v hmotnej núdzi, starým a zdravotne postihnutý obyvateľom. Mladé rodiny naďalej mienia podporovať príspevkom pri narodení dieťaťa, ponukou budovania „nízkoenergetického“ domu či pri individuálnej bytovej výstavbe. Celú problematiku sociálnej pomoci a ďalšieho demografického vývoja obce treba dôkladne posúdiť s tunajším poslaneckým zborom.Mnohí sa pamätajú na voľby, ktoré boli len formálnou záležitosťou. Dnes ľudia vedia, že na osobnostiach starostov
a poslancov záleží omnoho viac. Občania sú viac zainteresovaní do diania v obci, omnoho citlivejšie a vnímavejšie posudzujú svojich volených zástupcov. V malých sídlach neplatia politické nominácie. Ľudia posudzujú najmä charakter, schopnosti a oddanosť obci, ktoré treba dokázať aj výsledkami.
V sobotu 17. 2. pripravujú degustáciu vín
V novembrovej časti obecného spravodaja sme uverejnili informáciu o Nezávislom združení vinohradníkov a vinárov (NZVV) v Michale nad Žitavou. „Vinohradníkom chýbali predovšetkým informácie o technológii výroby vína. Dnes sú však u nás naozaj dobrí výrobcovia, kvalita vína sa neustále zlepšuje,“ hovorí Peter Porubský z NZVV, povolaním vedúci výroby a degustátor Vinárskych závodov v Topoľčiankach. „Predaj do 15-tisíc litrov sa považuje za súkromnú vec pestovateľa, nad touto hranicou už ide
o podnikanie. Ale vývoj k tomu smeruje. Vo Vrábľoch „vypadla“ firma na spracovanie hrozna, súkromníci nemali kde odovzdávať produkciu, a tak im neostalo nič iné ako hrozno spracovať na víno. Chcelo by to v Michale vytvoriť záujmovú lokalitu vinohradníctva. Lenže na to by bolo treba vybudovať cesty, elektrické rozvody - a to sú veľké náklady, na ktoré obce nemajú. Dalo by sa to vyriešiť jedine s finančnou pomocou z europrojektov a Fondu rozvoja vidieka.P. Porubský prisľúbil odbornú pomoc aj ďalším vinohradníkom - konkrétne bratom Tóthovcom z Bardoňova, o ktorých sme nedávno v Novostiach písali. Stačí sa s ním skontaktovať. V týchto dňoch zabezpečujeme už piatu miestnu degustáciu vín, jej verejná časť sa uskutoční v sobotu 17. februára v Kultúrnom dome.
Žitavský luh
Od nového koryta rieky Žitava je len kúsoček k Žitavskému luhu, 75-hektárovému územiu obcí Maňa, Kmeťovo a Michal nad Žitavou. Napriek silným zásahom človeka do prírody toto chránené územie predstavuje ekologicko-stabilizačný prvok v modernej poľnohospodárskej krajine. V roku 1996 tu zaregistrovali 262 druhov vyšších rastlín a 181 druhov vtáctva. Ako kultúrni ľudia sme preto povinní toto územie uchrániť aj pre budúce generácie. Sám starosta spomína, že ako chlapec tu s kamarátmi lovili a piekli raky, na ktoré však zostali už len spomienky.
Po nemeckých kolonistoch sem prišli ľudia zo Záhoria
Obec Michal nad Žitavou leží
v Strednom Požitaví na nive Žitavy. Za riekou z východnej strany sú lúky a Štátna prírodná rezervácia Žitavský luh. Za západnej strany je Žitavská pahorkatina, na ktorej sú vysadené vinohrady. Vznik názvu dnešnej obce môžeme podľa historických prameňov datovať do obdobia 1158-1161, keď tieto miesta boli kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Gejza II. ich daroval nitrianskej kapitule, ktorá dala v osade postaviť kaplnku sv. Michala archanjela. V roku 1332 tu zriadili farnosť. Od roku 1353 sa obec začína
v historických i obecných listinách objavovať ako Zent Mihal, neskôr v maďarčine Szent Mihály a Szent Mihályúr, po rozpade Rakúsko - Uhorska Svätý Michal nad Žitavou. Tunajšie okolie bolo osídlené už 1500 rokov pred naším letopočtom. Medzi
1. a 4. storočím n. l. tu bojovali rímske légie, v 5. storočí Huni. Prvé slovanské osídlenie sa objavilo v 6. storočí n. l., z 9. storočia pochádzajú presnejšie dôkazy, že obec aj okolie obýval jeden rodovo spríbuznený slovanský kmeň. Obce na strednom Požitaví často menili majiteľov, pomery sa skonsolidovali až okolo roku 1330, kedy tu Nitrianska kapitula zriadila farnosť. Podľa prvého nemeckého názvu obce súdime, že tu žilo veľa nemeckých kolonistov. Ďalších približne
500 rokov sú dejiny obce spojené s rodinou Dióssyovcov. Dali
v obci vybudovať vlastnú rezidenciu a rozšíriť románsku kaplnku
sv. Michala na väčší kostol. Stál blízko kaštieľa bol s ním spojený chodbou. Po tureckom vpáde sem prizvali kolonistov najmä z obcí Stráže nad Myjavou a Skalica. V osade sa objavili nové priezviská: Raček, Supek, Švec, Zrubec, Zábranský, Mrkvica, Špleha. Prisťahovalci boli katolíci. Keďže starý kostolík priestorovo nevyhovoval, postavili nový, murovaný. Práce organizoval nitriansky biskup
s pomocou veriacich. Do kostola preniesli dva zvony a vzácnu umeleckú monštranciu, ktorá doteraz slúži pri náboženských príležitostiach. Podľa záznamov obec postihlo viacero požiarov, pri jednom z nich vyhorel
i kostol so šindľovou strechou.
Z iniciatívy miestneho duchovného Jána Antalíka z Bánova dali základ novému kostolu predĺženému o 8 metrov. Mecenášmi stavby boli rodiny Dióssyovcov
a Závodských, ktorých rodové erby sú umiestnené na priečelí kostola. Bol to jeden z najkrajších kostolov s pomerne vysokou vežou, podľa ktorej vznikla i ľudová pieseň Tá michalská veža pekná vysoká.... Vysvätili ho v roku 1772. Stavebný štýl je barokový
s prvkami klasicizmu. Vzácnosťou je obraz sv. Michala archanjela nad hlavným oltárom, vzácna baroková krstiteľnica z červeného mramoru a pekne zdobená drevená kazateľnica. Z rovnakého obdobia ako kostol pochádza aj socha sv. Jána Nepomuckého pri múre cintorína a kríž z liparitu na opačnej strane kostola. Zo zbierky veriacich zakúpili v severných Čechách vzácny vyrezávaný drevený oltár.
Ľudia z Michala
Ak sa zastavíte na pracovisku Mariána Pecha, zistíte, že zberateľská vášeň nemá žiadne hranice. Na štyroch veľkých tabuliach má vystavených dvadsať tisíc gulôčkových pier - a to má v škatuliach údajne ďalších šesť tisíc, ktoré bude treba nainštalovať. Človeku by zbieranie pier možno ani nenapadlo, pretože dnes ich považujeme za úplnú samozrejmosť. Zbiera reklamné perá s nápismi. Ak nejaké nevšedné pero máte, môžete ním obohatiť jeho zbierku.
Vlado Halás je nielen všestranný a vynikajúci muzikant na viacerých nástrojoch, ale aj dirigent, spevák a, ak treba, aj hudobný skladateľ. V obci je všestranne známy pri oživovaní duchovného a spoločenského života. Vyniká muzikálnosťou a vlastnou tvorbou, v ktorej je niekoľko vskutku originálnych príbehov.
Veronika Supeková má výnimočnú schopnosť pozorovať a zaznamenať dej okolo seba. Napísala krásne častušky a nazbierala básničky pre folklórny súbor Žitavanka. Sama hovorí, že je nie básnikom ani spisovateľom, ale cíti sa tak.
Emília Návojská je kronikárkou súboru Žitavanka. So svojím manželom v ňom účinkovala, okrem toho zozbierala veľa cenných prameňov a podkladov pre fašiangové a veľkonočné zvyky, čepčenie nevesty a podobne. Kronika je vedená vzorne, dajú sa z nej vyčítať ešte aj osoby a obsadenie jednotlivých vystúpení.