
Chudák Arturs, povzdychol si nahlas jeden z divákov pri pohľade na brankára Irbeho. So smútkom na duši vyprevádzali lotyšskú legendu z ľadu možno tri štvrtiny publika, takýto scenár mu neželal nikto.
Žilina pritom prišla do Nitry iba s torzom mužstva, ktoré pred rokom oslavovalo titul. Slabší tím v extralige nie je, dokumentuje to aj bezpečne posledné miesto „vlkov“ v tabuľke, naozaj ťažko si pre brankára predstaviť lepšieho súpera na chytenie sa, ako sú súčasní Žilinčania. Napokon, dokumentoval to v nedeľu aj Račko - do bránky išiel v 36. min. za stavu 1:3 namiesto nešťastného Irbeho, preukázal istotu a do siete už nepustil žiaden puk. Nitra aj preto otočila zdanlivo stratený zápas. Vystriedať by si však zaslúžili aj ďalší...
Kto by čakal ódy na výkon olejárov, je vedľa. Po sérii posledných prehier riadne preriedlo hľadisko Nitra arény a aj tí diváci, čo predsa prišli, tlieskali striedmejšie ako zvyčajne. Z hľadiska lietali na ľad posmešky, pískalo sa. Výkony niektorých hráčov sú na zaplakanie. Hoci z kabíny počúvame, že sa vytvorila partia ako už dávno nie, ukázať to treba na ľade. A čím skôr, tým lepšie, blížiace sa play off totiž začína byť strašiakom.