Mihálik priťahuje policajtov

„Jazdím pravidelne už sedem rokov, takže auto je súčasťou môjho každodenného života. Samozrejme, vlastniť motorové vozidlo považujem za veľmi potrebné,“ začal na tému šoférovania hokejista HK Dynamax oil Nitra Jozef Mihálik.
Vodičský preukaz vlastní od dvadsiatich rokov. „Najprv som využíval starý typ Renaultu, ktorý som kúpil od svojho starého otca. Otec mi vysvetlil základné veci, ale jazdil som už sám. Takže som viac-menej samouk,“ konštatuje „Kikino“, ako ho všetci prezývajú, ktorý nemal s vodičákom žiaden problém. „Autoškolu som absolvoval doma v Topoľčanoch. Keďže som šoférovanie ovládal už predtým, niektoré jazdy som mohol vynechať. Jednoducho som sa len naučil testy a prišiel na záverečné skúšky.“
Dvadsaťsedemročný hokejista už vyskúšal rôzne značky áut, ako napríklad klasické škodovky, počas pôsobenia v zahraničí mal k dispozícii služobne rôzne typy volkswagenov. Neskôr „presedlal“ na Fiat a následne Mercedes. Momentálne vlastní okrem Mercedesu aj Škodu 100. „Je to moja „bábika“, ktorú používam najmä v lete na víkendové akcie, keď sa s priateľmi idem zabaviť na Duchonku.“
Nitrianska hokejová „dvadsaťjednotka“ vysnívané vozidlo nemá, pri kúpe kladie dôraz hlavne na veľkosť. Priznáva však, že aj komfort interiéru je dôležitý. „V aute sa musím cítiť pohodlne.“
Rodený „žochár“ zatiaľ účastníkom dopravnej nehody nebol, ale už niekoľkokrát platil pokutu za prekročenú rýchlosť alebo parkovanie. „Na policajtov mám neuveriteľné šťastie. Vždy keď spravím chybu, tak ma prichytia. Obzvlášť problémy mi robí jeden policajt v Topoľčanoch, ktorý ma úplne bezdôvodne zastaví aj tri razy za deň.“
Mihálik na pokutách za sedem rokov jazdenia zaplatil približne pätnásťtisíc korún. Našťastie, skúsenosti s krádežou vozidla nemal.
Nechá sa vášnivý šofér odviezť aj niekým iným? „Vôbec mi to nerobí problém. Pokojne ma môže odviezť hocikto, samozrejme, musí však jazdiť bezpečne.“
A kedy naposledy využil športovec prostriedky mestskej hromadnej dopravy? „Tak to viem presne, bolo to ešte počas štúdia na strednej škole v Topoľčanoch,“ uzavrel Jozef Mihálik.