Neplačem a ani nenariekam, niežeby som sa až tak nudil. Baví ma všeličo: aj ručné práce, aj fotografovanie, aj hranie na garmoške, mám aj cestovateľské topánky, rád sa prejdem aj po „nitrianskom václaváku“. Ale predsa niekedy, v čase nepriazne počasia, keď nemôžem ísť von na vzduch a medzi ľudí a nemám si s kým pohovoriť, začnem sa vo svojej osamelosti báť, že zabudnem svoju rodnú reč a jazyk. Dcérky ma síce presviedčajú, však máš rádio, však máš televíziu. No ale môžem sa s nimi porozprávať, môžem si s nimi poklebetiť? Tak som veľmi privítal rôzne možnosti a ponuky relaxu, ktoré sa v „Seniorskom centre“ ponúkajú a umožňujú nám, už „vyslúžilým“ a „odloženým“, ich ešte využívať. Dal som sa na zaškolenie na počítač. Som už starší a predtým som si myslel, načo ti to bude, kedy a načo to použiješ. Znepokojovalo ma to, že v každej mojej rodinnej domácnosti sa už bežne počítače používajú a ja nič. Vnúčatká ma síce priťahovali k počítaču, ale stále som si myslel, načo mi je to v mojom veku. Prišla ale chvíľa, že sa čosi vo mne zlomilo a hybaj, kúpil som si aj ja počítač. Som priam ohúrený, čo všetko a aké možné informácie mi táto technika poskytuje. A odrazu som prekvapený, koľko mojich rovesníkov sa na tento druh „športu“ dalo a v „Seniorskom centre“ naberajú druhý dych. Ale to nie je všetko. Život v „Seniorskom centre“ sa priaznivo rozbieha a naberá správne tempo. Veľmi milo ma prekvapili s usporiadaním I. plesu seniorov, takého fašiangového, pre nás starších. Stalo sa tak 9. februára v spoločenskej sále. Zišlo sa nás tak 80 plesaniachtivých účastníkov, samozrejme, s prevahou dám. „Matka plesu“ pani Letavajová všetko perfektne zabezpečila a pripravila, nič nenechala na náhodu. Ples sa vydaril, žiadne kazy sa nevyskytli. Bola aj dobrá hudba, aj dobré vínko, aj dobrá večera, tombola a hlavne po celý večer dobrá nálada. My, seniori, ktorí sme si odpustili a oželeli televízne večerníčky, sme sa dobre zabavili, našli sme nové priateľstvá a v dobrej nálade sme sa rozišli. Úprimne sa priznám, že som pozabudol aj na predpísané pilulky, neboli mi treba. Len tak ďalej pani riaditeľka Kasanová a pán Vítek. Rád prispejem aj ja svojou „troškou do mlyna“ vašej snahe o ochote spestriť nám trošku život. Je treba vám a celému kolektívu pracovníkov „Seniorskeho centra“ vysloviť srdečnú vďaku. To, čo zasievate teraz, určite budete zberať potom, až sa aj vy raz stanete „starkými“.
Autor: ŠTEVO MATEJKA