Na nitrianskom Predmostí vyrastá už druhá generácia Žilíkovcov. Byt si zariaďovali postupne a organicky. Výtvarnícke zameranie rodiny odhaľuje aj obývačka s obrazmi „pána domu“ - akademického maliara Mariána Žilíka, ktorý je okrem iného aj autorom bronzových artefaktov na pešej zóne. Dvere do obývačky vedú cez knižnicu, v ktorej sú prevažne knihy o umení. Žilíkovci ju majú rozdelenú, čo si „pani domu“ celkom pochvaľuje. „Niekedy sa ale stáva aj to, že nejakú knihu hľadáme a nemôžeme ju nájsť, obviňujeme sa a podozrievame navzájom, kto ju mal naposledy, kde ju založil,“ prezrádza s úsmevom výtvarníčka.
V najsvetlejšej časti bytu s výhľadom na Zobor sa nachádza okrúhly jedálenský stôl. „Jeho tvar a dobrý nedeľný obed drží rodinu najlepšie pokope,“ domnieva sa Mária Žilíková. „Chcela by som tento kút obklopiť ešte krajšími izbovými kvetmi. Bojím sa ale, že v mojich obdobiach, keď jedno pre druhé nestíham, by rastliny trpeli,“ myslí si výtvarníčka a prezrádza recept svojho manžela na prekonanie stresu: „Zadívať sa na miernu, ukľudňujúcu siluetu Zobora, na rieku pod ním a za chrbtom cítiť najkrajšiu kulisu Nitry – hrad.“
Večery a voľný čas trávi Mária Žilíková v ateliéri, ktorý má spolu s manželom v blízkosti bytu. „Som nočná sova – najlepšie sa mi pracuje v noci,“ prezrádza výtvarníčka. Na otázku, či práve nočná práca je kľúčom ku kreatívnemu mysleniu, zareaguje s úsmevom: „K tomu kľúče neexistujú, s citom pre umenie sa človek rodí, no treba na tom aj trochu popracovať.“